Slovak forestry chamber
Archív 2012
Študijná cesta u poľských lesníkov pod gesciou SLsK (19.-21.9.2012)
Slovenská lesnícka komora vo Zvolene aj v roku 2012 nadviazala na predchádzajúci rok a umožnila slovenským lesníkom - zoznámiť sa s lesníckymi postupmi a zaujímavosťami v susedných krajinách. Po vlaňajších ukážkach podkôrnikovej kalamity v Kvilde v Českej republike, na rad prišla Poľská republika. Aby slovenskí lesníci mali možnosť nadviazať na svoje poznatky zo Šumavy a porovnávať správanie sa lesníkov a milovníkov prírody v kalamitnom prostredí . Exkurzia sa začala na území našej republiky vo Vysokých Tatrách na Lysej Poľane. Pracovníci TANAP-u v zastúpení pánom Ing. Jánom Slivinským - prezentovali vývoj a dopady podkôrnikovej kalamity vo Vysokých Tatrách. Zarezonovala v nás skutočnosť , že lykožrútova kalamita ešte ani zďaleka nie je na ústupe - suché stromy pribúdajú. Kalamitne premnožená populácia lykožrúta smrekového sa nezmenšuje, čo dokazujú aj monitorovacie odchyty vo feromónových lapačoch počas tohoročného jarného rojenia . Najväčšie odchyty zaznamenali Štátne lesy TANAP-u na Zverovke v Západných Tatrách, Podspádoch, Štrbskom Plese, Podbanskom a v Tatranskej Javorine a tak rozpad horských smrečín v Tatranskom národnom parku sa javí ako nezvratný. Štátne lesy TANAP-u tak už dnes môžu konštatovať, že Vysoké Tatry prichádzajú o najvzácnejší predmet ochrany a to o pralesovité spoločenstvá, hlavne limbové smrečiny pod masívom Kriváňa, o čom svedčí aj fotodokumentácia autora prezentácie - Porovnanie prístupov v ochrane lesa 1993 - 2011. Keďže Lysá Poľana - Bielovodská dolina - je štátnou hranicou s Poľskom, mali sme možnosť uvidieť podkôrnikom načaté porasty aj z druhej strany hranice, cestou do „Mekky“ Poliakov - na Morské oko. Je to najväčšie pleso vo Vysokých Tatrách, ktoré leží vo výške 1 395 m n. m. Je ľadovcového pôvodu. Okolité štíty sa týčia do 1000 metrovej výšky nad hladinou plesa. Od neho je výhľad na Mengusovské štíty s Veľkým Mengusovským štítom, Nižný a Vyšný Žabí štít a hlavne Rysy, najvyšší vrchol poľských Tatier, čo nám pre veľkú hmlu nebolo dopriate. Druhý deň sme sa už venovali len tradičnej lesníckej problematike s ukážkami v Nadleśnictwie Wisla a Nowy Targ. Navštívili sme Karpatskú génovú banku na Jaworzynke , kde majú zachovaných 555 rodov Jedle bielej ( Abies alba Mill. ) a 199 rodov Buka lesného ( Fagus silvatica L. ). Absolvovali sme ukážky v semennom poraste dreviny SM pomiestne JD a Bk - Leśnictwo Zapowiedž, kde napr. v roku 2009 nazbierali 930 kg šišiek. Vek porastu je 130 rokov, priemerná prsná hrúbka d1,3 - 50 cm a priemerná výška 41 m. Zásoba na 1 ha - 550 m3. V uvedenom poraste sa od roku 2000 vykonávajú len sanitárne zásahy (hygiena porastu). Ďalej sme navštívili ARCHÍV Smreka istebnianskeho (formou klonov - potomstvo 13 pôvodných stromov a 34 stromov výberových. Na záver sme si prezreli zariadenie na umelý odchov hlucháňov - vrátane prezentácie, ktoré bolo zriadené v roku 2001 vďaka grantu ministerstva životného prostredia. Jeho cieľom je umelo odchovať hluchánie kurčatá a následne ich vypúšťať a aklimatizovať v pôvodnom biotope Beskýd (masív Baranej Góry). O úspechu celého projektu rozhoduje aklimatizácia a percento prežívania vypustených hlucháňov vo voľnej prírode. Svedčí o ňom aj ich monitorovanie - rozšírenie - do oblasti Veľkej Rače a Piľska na Slovensku a na Severnú Moravu. Sprievod a odborný výklad nám predniesol so svojim neopakovateľným entuziazmom pán Mgr. Inž. Zenon Rzońca - zástupca nadleśničeho vo Wisle. V podvečerných hodinách sme absolvovali návštevu rašeliniska v prírodnej rezervácii Bór na Czerwonem. Sprievod a odborný výklad nám predniesol pán Inž. Roman Latoń - nadleśnici z Nového Targu. Prírodná rezervácia - rašelinisko - sa rozkladá na rozlohe 114,66 ha. Zriadené bolo v roku 1925 na rozlohe 2 ha a v dnešnej podobe v roku 1956. Je to rašelinisko s dobre zachovaným rastlinstvom, charak-teristickým pre rašeliniská na Podhali. Vyskytuje sa tu okrem iného Rosnička okrúhlolistá , Borovica blatka a Sosna „drevokosa“, t.j. kríženec sosny obyčajnej a kosodreviny. Žije tu vretenica, salamandra škvrnitá a kunka horská. Tento objekt slúži tiež pre účely prímestskej rekreácie a detskej pedagogiky. Videli sme spôsob, ako sa dá skĺbiť ochrana jedinečnej prírody s „ prímestskou „ oddychovou zónou, kde návštevníci rezervácie sa môžu pohybovať len po chodníkoch s výdrevou. Posledný deň našej exkurzie sme sa presunuli do Babiogorského národného parku MaB - v Zawoji. Pán Inž. Joszef Omylak - riaditeľ BPN, nám so svojimi kolegami predstavil nielen Babiogorský národný park., ale tiež predstavil ukážky zo zapojenia sa do programu -medzinárodnej siete biosférických rezervácií „Človek a biosféra“ - program UNESCO, ako dobrý príklad dokonale zachovalého vysokohorského biomu s úplnou zonálnosťou - kde sa spájajú základné princípy ochrany prírody a rozvoja miestneho spoločenstva, prostredníctvom patričného systému ochranných zón s rôznym stupňom obmedzenia. Na základe smerníc Európskej únie bol tiež zaradený do siete NATURA 2000, ako biotop a zároveň aj ako vtáčie územie. Prírodná pestrosť Babej hory je veľmi vysoká nielen v Poľskej časti, ale aj z medzinárodného hľadiska, t.j. zo slovenskej strany. Na Babej Hore žije 167 druhov stavovcov, 7 druhov obojživelníkov, 6 druhov plazov, 105 druhov vtákov a 47 druhov cicavcov. Pozoruhodné je tiež rozloženie skalných vrstiev, ktoré na južnej strane prebiehajú rovnobežne a na strane severnej sú uložené kolmo. V Zawoji sme navštívili aj Vzdelávacie stredisko, ktoré tvorí ZÁHRADA babohorských rastlín, kde sa nachádza napr. aj Lazerník archangelikový , Rožec alpínsky a STÁLA výstava , vrátane zážitkových ukážok aj pre zmyslovo handicapovaných ľudí.
Keďže náš lesnícky program bol „nabitý“, na turistické atrakcie nám veľa času nezostalo. Na záver exkurzie sme nakrátko navštívili Zakopané. Za bohatý program s prezentáciami a množstvom ukážok s trošku iným pohľadom na les a lesníctvo patrí naše poďakovanie hlavne poľským kolegom, a za pozornosť všetkým účastníkom študijnej cesty.
Elena Kubičková - OZ Žilina, foto Boris Pekarovič, Elena Kubičková
Keďže náš lesnícky program bol „nabitý“, na turistické atrakcie nám veľa času nezostalo. Na záver exkurzie sme nakrátko navštívili Zakopané. Za bohatý program s prezentáciami a množstvom ukážok s trošku iným pohľadom na les a lesníctvo patrí naše poďakovanie hlavne poľským kolegom, a za pozornosť všetkým účastníkom študijnej cesty.
Elena Kubičková - OZ Žilina, foto Boris Pekarovič, Elena Kubičková
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Exkurzia OLsK Bratislava-Protipovodňové opatrenia-OZ Trenčín 6.11.2012
Unikátna symbióza technického diela človeka s prírodným výtvorom alebo jednoduché protipovodňové opatrenia fungujúce už osemdesiat rokov
Keď naši predkovia pomenúvali miesta kde žili, kde si zakladali osady, pravdepodobne sa inšpirovali znakmi charakteristickými pre dané miesto. Hoci význam niektorých slov už zanikol, mnohým rozumieme dodnes. Ktovie, ako vznikol názov obce Haluzice? Či kvôli väčšiemu výskytu krov, či stromov s veľkými haluzami? Možno. Na webovej stránke tejto neveľkej obce sa dočítame: „Obec Haluzice situovaná severovýchodne v oblasti Bošáckej doliny nie je na prvý pohľad nápadná. Až po jej dôkladnej obhliadke v zložitom teréne a spoznania jej prírodných krás, zaujímavostí a historických pamiatok návštevník zistí, že obec patrí medzi pozoruhodné miesta v Trenčianskom kraji.“
Takým pozoruhodným miestom je dozaista aj Haluzická prierva, ktorú sa rozhodli 6. novembra prejsť a spoznať členovia Slovenskej lesníckej komory v rámci odbornej exkurzie. Pripravili ju pre nich Oblastná lesnícka komora Bratislava, Odštepný závod Trenčín a firma Lesné a vodné stavby, s.r.o. Nitra. Odštepný závod Trenčín vyhlásil Haluzickú tiesňavu ešte pred rokom za Významné lesnícke miesto a vybudoval tam aj náučný chodník. A čím je toto miesto tak lesnícky významné? Pre lepšie pochopenie si musíme objasniť prírodné podmienky tejto strže. Tiesňava je vytvorená eróziou Haluzického potoka. V hornej časti v dolomiticko-vápencovo-flyšovom podloží erózia postupne vyhĺbila skalnú strž, pričom jemný piesčitý materiál sa z bočných stien zosypával a pri prívalových dažďoch sa splavoval až na úrodné pozemky susednej obce Štvrtok. Rôzne asanačné práce ešte v predošlom storočí sa minuli účinkom. Až Prof. Dr. Ing. Leo Skatula v rokoch 1926-1927 realizoval rozsiahly projekt hradenia Haluzického potoka. Prof. Skatula bol lesník, ktorý poznal význam pôdoochrannej a vodohospodárskej funkcie lesa. Je autorom projektu, ktorý spevnil svahy tiesňavy a zabránil ďalšiemu odnášaniu naplavením počas povodní. Okrem technických zariadení (prehrádzky, stupne a prahy) svahy priervy stabilizoval zalesnením terás z vŕbových plôtikov, vysadil škôlkované sadenice krov a stromov a popínavých rastlín. V roku 1963 bola tiesňava vyhlásená za prírodnú pamiatku so 4. stupňom ochrany. V súčasnosti sa v strži Haluzického potoka nachádza šesť funkčných kamenných prehrádzok, jeden drevený prah a sedemnásť kamenných stupňov. Všetky tieto protipovodňové opatrenia už vyše osemdesiat rokov spomaľujú odtok dažďovej vody a tým potvrdzujú opodstatnenosť ich budovania v rámci protipovodňových opatrení. Na opravných a rekonštrukčných prácach tohto technického diela sa podieľala firma Lesné a vodné stavby Nitra.
Ďalšou zastávkou odbornej exkurzie bola návšteva Múzea Bošáckej doliny skanzenového typu a „výrobňa“ legendárnej Bošáckej slivovice, ktorá je ako jeden z mála tradičných slovenských výrobkov uznávaná i Európskou Úniou na základe historicky potvrdeného miesta pôvodu. Podobne ako vžité bryndzové halušky, aj Bošácky ovocný destilát oslovuje každého svojou originalitou a nezameniteľnosťou.
Po tomto bohatom vzdelávacom programe čakalo na účastníkov akcie štedré pohostenie v poľovnícko-účelovom zariadení v Kočovciach.
Naše poďakovanie patrí vedeniu Odštepného závodu Trenčín, firme Lesné a vodné stavby, s.r.o. a Oblastnej lesníckej komore Bratislava.
Dovidenia na niektorej z ďalších akcii Slovenskej lesníckej komory.
Ing. Jana Staňová, GR Banská Bystrica
Keď naši predkovia pomenúvali miesta kde žili, kde si zakladali osady, pravdepodobne sa inšpirovali znakmi charakteristickými pre dané miesto. Hoci význam niektorých slov už zanikol, mnohým rozumieme dodnes. Ktovie, ako vznikol názov obce Haluzice? Či kvôli väčšiemu výskytu krov, či stromov s veľkými haluzami? Možno. Na webovej stránke tejto neveľkej obce sa dočítame: „Obec Haluzice situovaná severovýchodne v oblasti Bošáckej doliny nie je na prvý pohľad nápadná. Až po jej dôkladnej obhliadke v zložitom teréne a spoznania jej prírodných krás, zaujímavostí a historických pamiatok návštevník zistí, že obec patrí medzi pozoruhodné miesta v Trenčianskom kraji.“
Takým pozoruhodným miestom je dozaista aj Haluzická prierva, ktorú sa rozhodli 6. novembra prejsť a spoznať členovia Slovenskej lesníckej komory v rámci odbornej exkurzie. Pripravili ju pre nich Oblastná lesnícka komora Bratislava, Odštepný závod Trenčín a firma Lesné a vodné stavby, s.r.o. Nitra. Odštepný závod Trenčín vyhlásil Haluzickú tiesňavu ešte pred rokom za Významné lesnícke miesto a vybudoval tam aj náučný chodník. A čím je toto miesto tak lesnícky významné? Pre lepšie pochopenie si musíme objasniť prírodné podmienky tejto strže. Tiesňava je vytvorená eróziou Haluzického potoka. V hornej časti v dolomiticko-vápencovo-flyšovom podloží erózia postupne vyhĺbila skalnú strž, pričom jemný piesčitý materiál sa z bočných stien zosypával a pri prívalových dažďoch sa splavoval až na úrodné pozemky susednej obce Štvrtok. Rôzne asanačné práce ešte v predošlom storočí sa minuli účinkom. Až Prof. Dr. Ing. Leo Skatula v rokoch 1926-1927 realizoval rozsiahly projekt hradenia Haluzického potoka. Prof. Skatula bol lesník, ktorý poznal význam pôdoochrannej a vodohospodárskej funkcie lesa. Je autorom projektu, ktorý spevnil svahy tiesňavy a zabránil ďalšiemu odnášaniu naplavením počas povodní. Okrem technických zariadení (prehrádzky, stupne a prahy) svahy priervy stabilizoval zalesnením terás z vŕbových plôtikov, vysadil škôlkované sadenice krov a stromov a popínavých rastlín. V roku 1963 bola tiesňava vyhlásená za prírodnú pamiatku so 4. stupňom ochrany. V súčasnosti sa v strži Haluzického potoka nachádza šesť funkčných kamenných prehrádzok, jeden drevený prah a sedemnásť kamenných stupňov. Všetky tieto protipovodňové opatrenia už vyše osemdesiat rokov spomaľujú odtok dažďovej vody a tým potvrdzujú opodstatnenosť ich budovania v rámci protipovodňových opatrení. Na opravných a rekonštrukčných prácach tohto technického diela sa podieľala firma Lesné a vodné stavby Nitra.
Ďalšou zastávkou odbornej exkurzie bola návšteva Múzea Bošáckej doliny skanzenového typu a „výrobňa“ legendárnej Bošáckej slivovice, ktorá je ako jeden z mála tradičných slovenských výrobkov uznávaná i Európskou Úniou na základe historicky potvrdeného miesta pôvodu. Podobne ako vžité bryndzové halušky, aj Bošácky ovocný destilát oslovuje každého svojou originalitou a nezameniteľnosťou.
Po tomto bohatom vzdelávacom programe čakalo na účastníkov akcie štedré pohostenie v poľovnícko-účelovom zariadení v Kočovciach.
Naše poďakovanie patrí vedeniu Odštepného závodu Trenčín, firme Lesné a vodné stavby, s.r.o. a Oblastnej lesníckej komore Bratislava.
Dovidenia na niektorej z ďalších akcii Slovenskej lesníckej komory.
Ing. Jana Staňová, GR Banská Bystrica
 |
 |
 |
VIDEO >
