Slovak forestry chamber
Archív 2013
Študijná cesta do Maďarska (15. - 16. XI. 2012)
 |
 |
 |
 |
Zahraničná študijná cesta do Maďarska na tému „Maďarské lesníctvo a lesnícka stavovská organizácia“ vykonaná v dňoch 15. - 16.XI.2012
Oblastná lesnícka komora v Košiciach pod vedením p. Ing. Berty Staškovej zorganizovala v dňoch 15. - 16. novembra 2012 zahraničnú študijnú cestu do Maďarska. Cieľom bolo spoznať maďarské lesníctvo a ich stavovskú organizáciu.
Štátne lesníctvo má v Maďarsku 19 tzv. uzavretých akciových spoločností (u. a. s.) a ďalšie 3 takéto akciové spoločnosti, ktoré patria pod Ministerstvo obrany. Lesnatosť územia Maďarska je viac ako 20%. Do budúcnosti sa uvažuje s jej zvýšením na 25 %. 85 % lesov Maďarska tvoria lesy listnaté. Po r. 1990 asi ½ lesov prešla do súkromného vlastníctva.
My sme navštívili Severomaďarské lesy u. a. s. Miskolc. Tieto hospodária v župe Borsod - Abov - Zemplín a to na Medzibodroží, v inundačnom území Strednej Tisy, na Boršodsko Zemplínskej rovine, v Prešovsko Tokajskej vrchovine, v pahorkatine medzi riekami Slaná a Hornád, vo vrchovine Aggtelek - Rudabánya a v Bukových vrchoch.
Spoločnosť spravuje 107 000 ha, z ktorých je 102 000 ha lesov (čo predstavuje 5% z lesov Maďarska). Drevné zásoby sa približujú k 26 miliónom m3, čo predstavuje z celoštátnych zásob 7%. Duby predstavujú 45%, buky 24%, kroviny, agáty, hraby a krovinaté dreviny 21%, mäkké listnáče 2% a ihličnaté dreviny 8%. Táto u. a. s. susedí s nami od východu na rieke Tisa (trojbod štátnych hraníc Ukrajina - Slovensko - Maďarsko v k. ú. Malé Trakany, okres Trebišov) a na západe zhruba až pod Rimavskú Sobotu. Má 14 Lesných riaditeľstiev, jeden piliarsky závod, jeden drevospracujúci závod a podnikateľský park, 1 technický závod a 1 závod Lillafüredskej štátnej lesnej železnice.
Severomaďarské lesy u. a. s. nadväzuje na 90 ročnú minulosť. Bukové vrchy patrili pod Diósgyőrske korunné panstvo v XVIII. - XIX. Storočí. Lesné hospodárstvo bolo zabezpečované v tomto období prostredníctvom pokladnice (eráru). Po uzavretí Trianonskej mierovej zmluvy na spravovanie erárnych lesných majetkov bolo v r. 1924 ustanovené Miškolcské Lesné riaditeľstvo. Ich právni nástupcovia fungovali priebežne pod viacerými názvami. Od r. 1970 Boršodské lesné a drevospracujúce hospodárstvo spravovalo na území župy Boršod - Abov - Zemplín značnú časť štátnych území. V r. 1993 bola zriadená a. s. so 100 %-ným štátnym vlastníctvom.
Z hľadiska ochrany prírody na ich území sa nachádzajú 2 Národné parky (Bükk a Aggtelek). Okrem toho tu majú chránené oblasti (Zemplén a Lázbérc) a ešte ďalšie plochy ochrany prírody. Na nimi obhospodarovanom území je 46 % chránených (48 900 ha) podľa maďarských ochranných kategórií.
Zo spravovaného územia je 83 200 ha vyhlásených ako NATURA 2000, nechránené územie NATURA 2000 predstavuje 34 600 ha. Celkom na spravovanom území majú obmedzenia v hospodárení na 78-ich percentách.
Poľovníctvo vykonávajú v 8-ich poľovných revíroch na 88 738 ha. Ročný výrad predstavuje v priemere 1 500 ks diviačej zveri, 540 ks srnčej zveri, 450 ks jelenej zveri, 28 ks muflónej a 15 ks danielej zveri (zo zvernice).
Lesné železnice v Lillafürede a Pálháze prepravia ročne cca 210 000 výletníkov do Bukových a Zemplínskych lesov.
My sme navštívili v rámci Severomaďarských lesov u. a. s. Lesnícke riaditeľstvo Telkibánya, Medzihorské lesnícke riaditeľstvo Pálháza a Lesnícku lesnú školu vo Varbó - Fónagyságu (Bagolyvár - Soví hrad). Tejto cesty sa zúčastnili členovia i nečlenovia Oblastnej lesníckej komory Košice, pracovníci Lesov SR š. p., Odštepných závodov Prešov, Sobrance, Košice, Rožňava a Vranov nad Topľou, Vojenských lesov a majetkov š. p., Mestských lesov Košice, i súkromného sektoru, v celkovom počte 23 účastníkov.
Náš autobus začal svoju cestu v Sobranciach a v Košiciach nastúpili ďalší účastníci zájazdu. Prekročili sme štátnu hranicu Milhosť - Tornyosnémeti. Prešli sme cez Gōnc, ktorý je známy výrobou sudov z kvalitného dubového dreva na chýrne Tokajské víno o objeme 136 litrov. Prvá zastávka bola na Lesníckom riaditeľstve v Telkibányi, kde nás privítali riaditeľ tohto riaditeľstva p. Hulliák Péter i riaditeľ Lesníckeho riaditeľstva v Pálháze p. Buday Péter, ktorý je zároveň predsedom Celoštátnej lesníckej jednoty, Miestnej skupiny v Sárospataku, ako aj zamestnanci - kolegovia lesníci.
V Telkibányi sme navštívili a prezreli súkromnú zbierku poľovníckych trofejí a poľovníctva Mestera Lászlóa. Privítala nás p. starostka Telkibányi, manželka neb. p. Mestera, ktorý zomrel pred 6-imi rokmi a bol aj výrobnotechnickým námestníkom riaditeľa lesného závodu. Spomenuli sme aj kráľa Mateja Korvína, ktorý navštevoval Telkibányu. V minulosti tu bolo baníctvo a je tu aj banské múzeum. V rámci tohto riaditeľstva lesov sme boli oboznámení s ich hospodárením a prezreli sme si výberkový spôsob hospodárenia v bučinách. Pohybovali sme sa v maďarských Zemplínskych vrchoch (bývalý zemepisný názov „Prešovsko - Tokajské vrchy“). Toto pohorie je prevažne andezitové, sú tu aj ryolity, tufy, tufity, trachyty, dacity, pieskovce a pod. Telkibánya z hľadiska vodohospodárskeho je ešte v povodí rieky Hornád. Neďaleko Gunyakútu sme sa rozlúčili s kolegami z tohto riaditeľstva.
Prešli sme do povodia rieky Bodrog. Pán riaditeľ Lesníckeho riaditeľstva Pálháza p. Buday Péter nás oboznámil s ich organizáciou, v teréne sme si prezreli hospodárenie vo výmladkových dubinách. Presunuli sme sa do poľovníckeho zariadenia Senyő, kde sme mali pripravený obed a pri vynikajúcom jedle sme diskutovali a oboznamovali sa s ich lesníctvom.
Potom sme sa presunuli do lokality Kőkapu (Kamenná brána), kde nás čakala preprava úzkokoľajnou lesnou železničkou do Pálházy. Táto oblasť je vyhľadávaná turistami, sú tu drevené sochy maďarských kráľov, poľovnícka socha, poľovnícky zámoček, rybník, reštaurácia a iné zaujímavosti. V tejto oblasti sa ťaží aj perlit.
Z Pálházy sme sa presunuli do súkromnej lesnej škôlky v k. ú. Füzér. Venoval sa nám p. Horváth Jenō, ktorý prevádzkuje 4 lesné škôlky o výmere cca 60 ha. Je aj starostom obce Füzér. Nad obcou na andezitovom brale sa vypínajú zrúcaniny hradu, ktorý sa už dlhšiu dobu opravuje. V strede obce je busta Perényi Pétera, ktorý bol strážcom maďarskej kráľovskej koruny v r. 1526. Pri buste sa nachádza aj spomienkové miesto lesníckej histórie. Tieto lesy pod Veľkým Miličom (v jeho blízkosti sa nachádza najsevernejší bod Maďarska, nadm. v. 895 m) boli spravované lesníkmi, ktorí slúžili rodine grófa Károlyiho.
Pri týchto miestach stojí nová budova Informačného centra a správy hradu v Prírodnom parku Veľký Milič. Moderné vybavenie, maketa hradu, perspektíva opráv, videá, arechologické nálezy, rodokmeň rodiny Károlyiovcov, stredoveký hodnostár atď. Múry hradu sa majú v budúcnosti zakryť strechou. V okolí je plno cyklotrás, náučných chodníkov, turistické vybavenie. A to bez ohľadu na vlastnícke vzťahy. Vandalizmus ako u nás tu nebolo vidieť.
Rozlúčili sme sa s Füzérom a išli sme do obce Tállya, kde nás už čakala vedúca odboru humánnej politiky Severomaďarských lesov u. a. s., lesná inžinierka a profesorka p. Rencsiné Ágh Márta, ktorá je zároveň a j zástupkyňou starostu tejto obce. Byť v Ríme a nevidieť pápeža by bolo nedôstojné. No a byť v Tokajskej oblasti a neochutnať „víno kráľov a kráľa vín“ by bolo tiež nepekné. Čakala nás tu ochutnávka tokajských vín (jeho základnými odrodami sú Furmint, Lipovina a Muškát) v typickej Tokajskej pivnici. Ochutnali sme 6 druhov vynikajúcich vín, dokonca aj 6 putňové „aszú“. Bola to rodinná pivnica p. Hollókōi Mihálya. Oni sú už piata generácia, ktorá sa zaoberá pestovaním viniča a výrobou tohto vína.
Aj tu sme sa rozlúčili s hostiteľmi a vybrali sme sa do Lesnej školy vo Varbó - Fónagyság a to Bagoly vár (Soví hrad). Tu vystúpil a nás informoval o Celoštátnej lesníckej jednote a o neštátnych lesoch p. Lomniczi Gergely - generálny tajomník a lesný inžinier. Celoštátna lesnícke jednota má 143 ročnú históriu. V súčasnom období sa riadi Stanovami z 29. mája 1999. Má 11 členné predsedníctvo, 5 člennú dozornú radu. Majú 35 miestnych skupín. My sme sa pohybovali v obvode miestnej skupiny Sárospatak, kde je predsedom p. Buday Péter a miestnej skupiny Miskolc, kde je predsedníčkou p. Rencsiné Ágh Márta. Vysoko si vážime aj osobnú účasť p. Lomnicziho na našej zahraničnej študijnej ceste v Maďarsku a to od Füzéru až po Fónagyság a ním podanú informáciu o ich činnosti, organizácii a aktivitách dňa 15. 11. 2012. Vzhľadom na to, že 16. 11. 2012 mali zasadnutie Predstavenstva v Budapešti, v nočných hodinách musel odcestovať. Na tomto stretnutí prebehla aj vzájomná informácia o Slovenskej lesníckej komore a vyjadrila sa aj myšlienka recipročného prijatia maďarských kolegov u nás na Slovensku.
Po večeri prebehla ešte družná debata účastníkov študijnej cesty a rozoberali sa zážitky.
Druhý deň po raňajkách bola prednáška na tému: „Predstavenie Severomaďarských lesov a lesných škôl“ spojená s videom. V Maďarsku majú 4 druhy lesných škôl a to lesnícke, cirkevné, samosprávne a iné.
Bagoly vár sa nachádza v teritóriu Východobukového lesníckeho riaditeľstva a dotýka sa národného parku Bukové vrchy. Do Lesnej školy chodia deti z materských i základných škôl ako aj dospelí. Programy sú 3 - 5 dňové. Hlavnými okruhmi sú:
druhy drevín, krov, rastlín, húb a lesnej zveri, spoznávanie prostredia, fungovanie ekosystémov a objavovanie ich vzájomných súvislostí
lesné hospodárenie blízke prírode spojené s poznávaním práce lesných odborníkov
spoznávanie ochrany vôd a skúmanie vodného životného prostredia
dlhodobé spojenie ľudstva a prírody, skúmanie ich podmienok a dôsledkov
skúmanie tém ochrany prírody, ich spracovanie, selektívny zber komunálneho odpadu a kompostovanie.
Hovorilo sa aj o praktických spôsoboch výučby. Za našich účastníkov prehovoril p. Ing. Milan Chudý z Mestských lesov Košice, ktorý dal tiež premietnuť video zo školenia lesných pedagógov na Slovensku.
Čas súril. Museli sme sa rozlúčiť s p. Rencsiovou. Tá musela ísť za novými služobnými povinnosťami. Zanechala v nás hlboký dojem.
Pôvodne bola plánovaná „jaskynná túra“, ale z rôznych i časových príčin bol zvolený presun autobusom cez Diósgyōr do Bukových vrchov. Zastali sme pri Lillafürede, prezreli si palác vybudovaný v rokoch 1927 - 1930 a jeho okolie i zastávku lesnej železničky.
Ďalej sme sa presunuli do oblasti Szentlélek (Svätý duch). Bukové vrchy sú pokryté prevažne bučinami ale na rozdiel od maďarských Zemplínskych vrchov hlavnou horninou je vápenec. Vyšli sme na skalu z ktorej pri dobrej viditeľnosti je vidieť aj naše Vysoké Tatry. Vzhľadom na nižšiu viditeľnosť domov sme mohli iba symbolicky zakývať. Videli sme však údolie Mályinky medzi Ózdom a Kazinbarczikou. Boli sme oboznámení s hospodárením v týchto podmienkach.
Vrátili sme sa späť do Fónagyságu, kde po obede sme šli do Miskolca. Tu nás čakal správca Štátnej lesnej železničky v Miskolci p. Mátrai. Čakala nás prehliadka tzv. „Laserového bodu“. Je tu zbierka vecí z Karpatskej kotliny ako napr. história kancelárskych strojov, staré optické prístroje, prekrásne minerály, staré motocykle, miestnosť z tzv. Rákosiovského obdobia (stalinistický vodca po II. sv. vojne) s ukážkou pionierskych šiat a predmetov postupnej spotreby, ktoré v tom období boli k dispozícii pre maďarský ľud, sošky, staré remeslá, asi 600 kraslíc na ktorých sú vymaľované rôzne kroje a prekvapením boli karpatské kroje. Jedná sa o viac ako 300 pôvodných krojov mužských, ženských i detských. Videl som zachovaný kroj z r. 1884.
Pán Ing. Ladislav Maxim, bývalý riaditeľ Lesného závodu Sobrance t. č. dôchodca tu nadviazal ďalší kontakt na lesné železnice v Maďarsku s p. Mátraiom, nakoľko má bohaté skúsenosti s takouto spoluprácou v bývalej ČSR vrátane Podkarpatskej Rusi.
Prišiel čas rozlúčky. Môžem povedať, že maďarskí kolegovia pripravili veľmi hodnotný program. Máme pekné zážitky na ktoré budeme určite dlho a v dobrom spomínať. Spoluprácu aj s našimi južnými susedmi treba udržiavať a rozvíjať. No a nás čaká v budúcnosti pripraviť pre nich tiež hodnotný program v našich podmienkach.
Ing. Ján Čekon, Trebišov 27. 11. 2012
Oblastná lesnícka komora v Košiciach pod vedením p. Ing. Berty Staškovej zorganizovala v dňoch 15. - 16. novembra 2012 zahraničnú študijnú cestu do Maďarska. Cieľom bolo spoznať maďarské lesníctvo a ich stavovskú organizáciu.
Štátne lesníctvo má v Maďarsku 19 tzv. uzavretých akciových spoločností (u. a. s.) a ďalšie 3 takéto akciové spoločnosti, ktoré patria pod Ministerstvo obrany. Lesnatosť územia Maďarska je viac ako 20%. Do budúcnosti sa uvažuje s jej zvýšením na 25 %. 85 % lesov Maďarska tvoria lesy listnaté. Po r. 1990 asi ½ lesov prešla do súkromného vlastníctva.
My sme navštívili Severomaďarské lesy u. a. s. Miskolc. Tieto hospodária v župe Borsod - Abov - Zemplín a to na Medzibodroží, v inundačnom území Strednej Tisy, na Boršodsko Zemplínskej rovine, v Prešovsko Tokajskej vrchovine, v pahorkatine medzi riekami Slaná a Hornád, vo vrchovine Aggtelek - Rudabánya a v Bukových vrchoch.
Spoločnosť spravuje 107 000 ha, z ktorých je 102 000 ha lesov (čo predstavuje 5% z lesov Maďarska). Drevné zásoby sa približujú k 26 miliónom m3, čo predstavuje z celoštátnych zásob 7%. Duby predstavujú 45%, buky 24%, kroviny, agáty, hraby a krovinaté dreviny 21%, mäkké listnáče 2% a ihličnaté dreviny 8%. Táto u. a. s. susedí s nami od východu na rieke Tisa (trojbod štátnych hraníc Ukrajina - Slovensko - Maďarsko v k. ú. Malé Trakany, okres Trebišov) a na západe zhruba až pod Rimavskú Sobotu. Má 14 Lesných riaditeľstiev, jeden piliarsky závod, jeden drevospracujúci závod a podnikateľský park, 1 technický závod a 1 závod Lillafüredskej štátnej lesnej železnice.
Severomaďarské lesy u. a. s. nadväzuje na 90 ročnú minulosť. Bukové vrchy patrili pod Diósgyőrske korunné panstvo v XVIII. - XIX. Storočí. Lesné hospodárstvo bolo zabezpečované v tomto období prostredníctvom pokladnice (eráru). Po uzavretí Trianonskej mierovej zmluvy na spravovanie erárnych lesných majetkov bolo v r. 1924 ustanovené Miškolcské Lesné riaditeľstvo. Ich právni nástupcovia fungovali priebežne pod viacerými názvami. Od r. 1970 Boršodské lesné a drevospracujúce hospodárstvo spravovalo na území župy Boršod - Abov - Zemplín značnú časť štátnych území. V r. 1993 bola zriadená a. s. so 100 %-ným štátnym vlastníctvom.
Z hľadiska ochrany prírody na ich území sa nachádzajú 2 Národné parky (Bükk a Aggtelek). Okrem toho tu majú chránené oblasti (Zemplén a Lázbérc) a ešte ďalšie plochy ochrany prírody. Na nimi obhospodarovanom území je 46 % chránených (48 900 ha) podľa maďarských ochranných kategórií.
Zo spravovaného územia je 83 200 ha vyhlásených ako NATURA 2000, nechránené územie NATURA 2000 predstavuje 34 600 ha. Celkom na spravovanom území majú obmedzenia v hospodárení na 78-ich percentách.
Poľovníctvo vykonávajú v 8-ich poľovných revíroch na 88 738 ha. Ročný výrad predstavuje v priemere 1 500 ks diviačej zveri, 540 ks srnčej zveri, 450 ks jelenej zveri, 28 ks muflónej a 15 ks danielej zveri (zo zvernice).
Lesné železnice v Lillafürede a Pálháze prepravia ročne cca 210 000 výletníkov do Bukových a Zemplínskych lesov.
My sme navštívili v rámci Severomaďarských lesov u. a. s. Lesnícke riaditeľstvo Telkibánya, Medzihorské lesnícke riaditeľstvo Pálháza a Lesnícku lesnú školu vo Varbó - Fónagyságu (Bagolyvár - Soví hrad). Tejto cesty sa zúčastnili členovia i nečlenovia Oblastnej lesníckej komory Košice, pracovníci Lesov SR š. p., Odštepných závodov Prešov, Sobrance, Košice, Rožňava a Vranov nad Topľou, Vojenských lesov a majetkov š. p., Mestských lesov Košice, i súkromného sektoru, v celkovom počte 23 účastníkov.
Náš autobus začal svoju cestu v Sobranciach a v Košiciach nastúpili ďalší účastníci zájazdu. Prekročili sme štátnu hranicu Milhosť - Tornyosnémeti. Prešli sme cez Gōnc, ktorý je známy výrobou sudov z kvalitného dubového dreva na chýrne Tokajské víno o objeme 136 litrov. Prvá zastávka bola na Lesníckom riaditeľstve v Telkibányi, kde nás privítali riaditeľ tohto riaditeľstva p. Hulliák Péter i riaditeľ Lesníckeho riaditeľstva v Pálháze p. Buday Péter, ktorý je zároveň predsedom Celoštátnej lesníckej jednoty, Miestnej skupiny v Sárospataku, ako aj zamestnanci - kolegovia lesníci.
V Telkibányi sme navštívili a prezreli súkromnú zbierku poľovníckych trofejí a poľovníctva Mestera Lászlóa. Privítala nás p. starostka Telkibányi, manželka neb. p. Mestera, ktorý zomrel pred 6-imi rokmi a bol aj výrobnotechnickým námestníkom riaditeľa lesného závodu. Spomenuli sme aj kráľa Mateja Korvína, ktorý navštevoval Telkibányu. V minulosti tu bolo baníctvo a je tu aj banské múzeum. V rámci tohto riaditeľstva lesov sme boli oboznámení s ich hospodárením a prezreli sme si výberkový spôsob hospodárenia v bučinách. Pohybovali sme sa v maďarských Zemplínskych vrchoch (bývalý zemepisný názov „Prešovsko - Tokajské vrchy“). Toto pohorie je prevažne andezitové, sú tu aj ryolity, tufy, tufity, trachyty, dacity, pieskovce a pod. Telkibánya z hľadiska vodohospodárskeho je ešte v povodí rieky Hornád. Neďaleko Gunyakútu sme sa rozlúčili s kolegami z tohto riaditeľstva.
Prešli sme do povodia rieky Bodrog. Pán riaditeľ Lesníckeho riaditeľstva Pálháza p. Buday Péter nás oboznámil s ich organizáciou, v teréne sme si prezreli hospodárenie vo výmladkových dubinách. Presunuli sme sa do poľovníckeho zariadenia Senyő, kde sme mali pripravený obed a pri vynikajúcom jedle sme diskutovali a oboznamovali sa s ich lesníctvom.
Potom sme sa presunuli do lokality Kőkapu (Kamenná brána), kde nás čakala preprava úzkokoľajnou lesnou železničkou do Pálházy. Táto oblasť je vyhľadávaná turistami, sú tu drevené sochy maďarských kráľov, poľovnícka socha, poľovnícky zámoček, rybník, reštaurácia a iné zaujímavosti. V tejto oblasti sa ťaží aj perlit.
Z Pálházy sme sa presunuli do súkromnej lesnej škôlky v k. ú. Füzér. Venoval sa nám p. Horváth Jenō, ktorý prevádzkuje 4 lesné škôlky o výmere cca 60 ha. Je aj starostom obce Füzér. Nad obcou na andezitovom brale sa vypínajú zrúcaniny hradu, ktorý sa už dlhšiu dobu opravuje. V strede obce je busta Perényi Pétera, ktorý bol strážcom maďarskej kráľovskej koruny v r. 1526. Pri buste sa nachádza aj spomienkové miesto lesníckej histórie. Tieto lesy pod Veľkým Miličom (v jeho blízkosti sa nachádza najsevernejší bod Maďarska, nadm. v. 895 m) boli spravované lesníkmi, ktorí slúžili rodine grófa Károlyiho.
Pri týchto miestach stojí nová budova Informačného centra a správy hradu v Prírodnom parku Veľký Milič. Moderné vybavenie, maketa hradu, perspektíva opráv, videá, arechologické nálezy, rodokmeň rodiny Károlyiovcov, stredoveký hodnostár atď. Múry hradu sa majú v budúcnosti zakryť strechou. V okolí je plno cyklotrás, náučných chodníkov, turistické vybavenie. A to bez ohľadu na vlastnícke vzťahy. Vandalizmus ako u nás tu nebolo vidieť.
Rozlúčili sme sa s Füzérom a išli sme do obce Tállya, kde nás už čakala vedúca odboru humánnej politiky Severomaďarských lesov u. a. s., lesná inžinierka a profesorka p. Rencsiné Ágh Márta, ktorá je zároveň a j zástupkyňou starostu tejto obce. Byť v Ríme a nevidieť pápeža by bolo nedôstojné. No a byť v Tokajskej oblasti a neochutnať „víno kráľov a kráľa vín“ by bolo tiež nepekné. Čakala nás tu ochutnávka tokajských vín (jeho základnými odrodami sú Furmint, Lipovina a Muškát) v typickej Tokajskej pivnici. Ochutnali sme 6 druhov vynikajúcich vín, dokonca aj 6 putňové „aszú“. Bola to rodinná pivnica p. Hollókōi Mihálya. Oni sú už piata generácia, ktorá sa zaoberá pestovaním viniča a výrobou tohto vína.
Aj tu sme sa rozlúčili s hostiteľmi a vybrali sme sa do Lesnej školy vo Varbó - Fónagyság a to Bagoly vár (Soví hrad). Tu vystúpil a nás informoval o Celoštátnej lesníckej jednote a o neštátnych lesoch p. Lomniczi Gergely - generálny tajomník a lesný inžinier. Celoštátna lesnícke jednota má 143 ročnú históriu. V súčasnom období sa riadi Stanovami z 29. mája 1999. Má 11 členné predsedníctvo, 5 člennú dozornú radu. Majú 35 miestnych skupín. My sme sa pohybovali v obvode miestnej skupiny Sárospatak, kde je predsedom p. Buday Péter a miestnej skupiny Miskolc, kde je predsedníčkou p. Rencsiné Ágh Márta. Vysoko si vážime aj osobnú účasť p. Lomnicziho na našej zahraničnej študijnej ceste v Maďarsku a to od Füzéru až po Fónagyság a ním podanú informáciu o ich činnosti, organizácii a aktivitách dňa 15. 11. 2012. Vzhľadom na to, že 16. 11. 2012 mali zasadnutie Predstavenstva v Budapešti, v nočných hodinách musel odcestovať. Na tomto stretnutí prebehla aj vzájomná informácia o Slovenskej lesníckej komore a vyjadrila sa aj myšlienka recipročného prijatia maďarských kolegov u nás na Slovensku.
Po večeri prebehla ešte družná debata účastníkov študijnej cesty a rozoberali sa zážitky.
Druhý deň po raňajkách bola prednáška na tému: „Predstavenie Severomaďarských lesov a lesných škôl“ spojená s videom. V Maďarsku majú 4 druhy lesných škôl a to lesnícke, cirkevné, samosprávne a iné.
Bagoly vár sa nachádza v teritóriu Východobukového lesníckeho riaditeľstva a dotýka sa národného parku Bukové vrchy. Do Lesnej školy chodia deti z materských i základných škôl ako aj dospelí. Programy sú 3 - 5 dňové. Hlavnými okruhmi sú:
druhy drevín, krov, rastlín, húb a lesnej zveri, spoznávanie prostredia, fungovanie ekosystémov a objavovanie ich vzájomných súvislostí
lesné hospodárenie blízke prírode spojené s poznávaním práce lesných odborníkov
spoznávanie ochrany vôd a skúmanie vodného životného prostredia
dlhodobé spojenie ľudstva a prírody, skúmanie ich podmienok a dôsledkov
skúmanie tém ochrany prírody, ich spracovanie, selektívny zber komunálneho odpadu a kompostovanie.
Hovorilo sa aj o praktických spôsoboch výučby. Za našich účastníkov prehovoril p. Ing. Milan Chudý z Mestských lesov Košice, ktorý dal tiež premietnuť video zo školenia lesných pedagógov na Slovensku.
Čas súril. Museli sme sa rozlúčiť s p. Rencsiovou. Tá musela ísť za novými služobnými povinnosťami. Zanechala v nás hlboký dojem.
Pôvodne bola plánovaná „jaskynná túra“, ale z rôznych i časových príčin bol zvolený presun autobusom cez Diósgyōr do Bukových vrchov. Zastali sme pri Lillafürede, prezreli si palác vybudovaný v rokoch 1927 - 1930 a jeho okolie i zastávku lesnej železničky.
Ďalej sme sa presunuli do oblasti Szentlélek (Svätý duch). Bukové vrchy sú pokryté prevažne bučinami ale na rozdiel od maďarských Zemplínskych vrchov hlavnou horninou je vápenec. Vyšli sme na skalu z ktorej pri dobrej viditeľnosti je vidieť aj naše Vysoké Tatry. Vzhľadom na nižšiu viditeľnosť domov sme mohli iba symbolicky zakývať. Videli sme však údolie Mályinky medzi Ózdom a Kazinbarczikou. Boli sme oboznámení s hospodárením v týchto podmienkach.
Vrátili sme sa späť do Fónagyságu, kde po obede sme šli do Miskolca. Tu nás čakal správca Štátnej lesnej železničky v Miskolci p. Mátrai. Čakala nás prehliadka tzv. „Laserového bodu“. Je tu zbierka vecí z Karpatskej kotliny ako napr. história kancelárskych strojov, staré optické prístroje, prekrásne minerály, staré motocykle, miestnosť z tzv. Rákosiovského obdobia (stalinistický vodca po II. sv. vojne) s ukážkou pionierskych šiat a predmetov postupnej spotreby, ktoré v tom období boli k dispozícii pre maďarský ľud, sošky, staré remeslá, asi 600 kraslíc na ktorých sú vymaľované rôzne kroje a prekvapením boli karpatské kroje. Jedná sa o viac ako 300 pôvodných krojov mužských, ženských i detských. Videl som zachovaný kroj z r. 1884.
Pán Ing. Ladislav Maxim, bývalý riaditeľ Lesného závodu Sobrance t. č. dôchodca tu nadviazal ďalší kontakt na lesné železnice v Maďarsku s p. Mátraiom, nakoľko má bohaté skúsenosti s takouto spoluprácou v bývalej ČSR vrátane Podkarpatskej Rusi.
Prišiel čas rozlúčky. Môžem povedať, že maďarskí kolegovia pripravili veľmi hodnotný program. Máme pekné zážitky na ktoré budeme určite dlho a v dobrom spomínať. Spoluprácu aj s našimi južnými susedmi treba udržiavať a rozvíjať. No a nás čaká v budúcnosti pripraviť pre nich tiež hodnotný program v našich podmienkach.
Ing. Ján Čekon, Trebišov 27. 11. 2012
Na východe sa 23.1.2013 stretli lesníci s poslancami NR SR-lesníkmi
Dňa 23.1.2013 usporiadala oblastná lesnícka komora Košice lesnícke diskusné fórum so zámerom sprostredkovania stretnutia lesníckej verejnosti so zástupcami zákonodarnej moci, výmenou informácií o aktuálnych problémoch slovenského lesníctva a hľadania ich riešení.
Na základe výzvy OlsK vystúpili v úvodnom bloku zástupcovia významných lesníckych inštitúcii. Za Lesy SR, š.p. Ing. Jozef Staško (OZ Sobrance), za Mestské lesy Košice a.s. Ing. Ivan Timko, za VLM SR, š.p. Ing. Zuzana Balandová, za Radu združení vlastníkov neštátnych lesov Ing. Juraj Vanko a za ŠL TANAPu Ing. Marián Šturcel.
Druhý blok dal priestor poslancom NR SR na prezentáciu ich názorov a postrehov, na reakciu na prednesené okruhy problémov v prvom bloku. So svojimi postrehmi postupne vystúpili Ing. Ján Mičovský, CSc., Ing. Peter Gaži a Ing. Antonín Cicoň.
Aj jednotlivé prezentácie zástupcov lesníckych inštitúcií, aj postrehy poslancov NR SR sa zhodli na pomerne rovnakom okruhu problémov slovenského lesníctva, ktoré je možné zhrnúť do niekoľkých okruhov - neadekvátny vzťah štátu k lesným pozemkom, zlé postavenie lesníctva v spoločnosti, nedodržiavanie programového vyhlásenia vlády v oblasti lesníctva, nedocenené mimo produkčné funkcie lesa, nesúlad v lesníckej a ochranárskej legislatíve, rôzny prístup k tvorbe legislatívy lesníckej a ochranárskej, verejné obstarávanie, pozemkové spoločenstvá, nedostatočná pozornosť štátnu neštátnym vlastníkom lesov, problematika energetického dreva ..
Ing. Jozef Doczy, vo svojom vystúpení informoval o prebiehajúcich legislatívnych procesoch v oblasti lesníctva, informoval o ďalších pripravovaných zámeroch ministerstva v oblasti lesníctva. Vyzval k spolupráci počas prípravy a tvorby legislatívy, kde je vytváraný určitý priestor, len reakcie prichádzajú až po účinnosti právnych noriem, nie počas prípravy.
Predseda slovenskej lesníckej komory Ing. Jaroslav Šulek poďakoval predsedníčke OlsK Košice Ing. Berte Staškovej, za zorganizovanie takejto významnej akcie, poďakoval poslancom NR SR za ich záujem o dianie v slovenskom lesníctve a všetkým prítomným za aktívny prístup k podujatiu. Opísal aktuálnu situáciu v SlsK, kde priznal určité rezervy, ale na druhej strane vyzdvihol postavenie komory voči ministerstvu, vyzval k vzájomnej jednote pri riešení problémov, informoval o práci komory pri tvorbe jednotlivých legislatívnych noriem - zákon o pozemkových spoločenstvách, zákon o ochrane prírody a krajiny, novelu zákona o verejnom obstarávaní, novelu zákona o lesoch. Do komory je snaha prilákať čo najviac právnických subjektov a aspoň čiastočne ju profesionalizovať. V závere upozornil na webovú stránku komory, kde je vytvorený priestor na akúkoľvek diskusiu a ponúkol polohu sprostredkovateľa komunikácie medzi lesníckou verejnosťou, poslancami NR SR - lesníkmi a rezortným ministerstvom.
Záverečným výstupom z diskusného fóra je nasledovné vyhlásenie:
Účastníci diskusného fóra považujú za veľmi dôležitú a obojstranne potrebnú spoluprácu lesníkov a vlastníkov lesa a poslancami NR SR - lesníkmi.
Účastníci fóra doporučujú poslancom NR SR - lesníkom pri prijímaní legislatívy týkajúcej sa LH presadzovať oprávnené záujmy lesníkov a vlastníkov lesa.
Toto je vyhlásenie, ktoré bolo prijaté bezprostredne po ukončení diskusného fóra. Všetky ďalšie podnety, pripomienky a návrhy sú zosumarizované osobitne a budú zaslané poslancom NR SR, ktorí sa zúčastnili diskusného fóra, ospravedlneným poslancom a všetkým diskutujúcim, ako podnety pre ďalší spoločný postup v prospech lesníctva.
Berta Stašková, OLsK Košice, predseda
Na základe výzvy OlsK vystúpili v úvodnom bloku zástupcovia významných lesníckych inštitúcii. Za Lesy SR, š.p. Ing. Jozef Staško (OZ Sobrance), za Mestské lesy Košice a.s. Ing. Ivan Timko, za VLM SR, š.p. Ing. Zuzana Balandová, za Radu združení vlastníkov neštátnych lesov Ing. Juraj Vanko a za ŠL TANAPu Ing. Marián Šturcel.
Druhý blok dal priestor poslancom NR SR na prezentáciu ich názorov a postrehov, na reakciu na prednesené okruhy problémov v prvom bloku. So svojimi postrehmi postupne vystúpili Ing. Ján Mičovský, CSc., Ing. Peter Gaži a Ing. Antonín Cicoň.
Aj jednotlivé prezentácie zástupcov lesníckych inštitúcií, aj postrehy poslancov NR SR sa zhodli na pomerne rovnakom okruhu problémov slovenského lesníctva, ktoré je možné zhrnúť do niekoľkých okruhov - neadekvátny vzťah štátu k lesným pozemkom, zlé postavenie lesníctva v spoločnosti, nedodržiavanie programového vyhlásenia vlády v oblasti lesníctva, nedocenené mimo produkčné funkcie lesa, nesúlad v lesníckej a ochranárskej legislatíve, rôzny prístup k tvorbe legislatívy lesníckej a ochranárskej, verejné obstarávanie, pozemkové spoločenstvá, nedostatočná pozornosť štátnu neštátnym vlastníkom lesov, problematika energetického dreva ..
Ing. Jozef Doczy, vo svojom vystúpení informoval o prebiehajúcich legislatívnych procesoch v oblasti lesníctva, informoval o ďalších pripravovaných zámeroch ministerstva v oblasti lesníctva. Vyzval k spolupráci počas prípravy a tvorby legislatívy, kde je vytváraný určitý priestor, len reakcie prichádzajú až po účinnosti právnych noriem, nie počas prípravy.
Predseda slovenskej lesníckej komory Ing. Jaroslav Šulek poďakoval predsedníčke OlsK Košice Ing. Berte Staškovej, za zorganizovanie takejto významnej akcie, poďakoval poslancom NR SR za ich záujem o dianie v slovenskom lesníctve a všetkým prítomným za aktívny prístup k podujatiu. Opísal aktuálnu situáciu v SlsK, kde priznal určité rezervy, ale na druhej strane vyzdvihol postavenie komory voči ministerstvu, vyzval k vzájomnej jednote pri riešení problémov, informoval o práci komory pri tvorbe jednotlivých legislatívnych noriem - zákon o pozemkových spoločenstvách, zákon o ochrane prírody a krajiny, novelu zákona o verejnom obstarávaní, novelu zákona o lesoch. Do komory je snaha prilákať čo najviac právnických subjektov a aspoň čiastočne ju profesionalizovať. V závere upozornil na webovú stránku komory, kde je vytvorený priestor na akúkoľvek diskusiu a ponúkol polohu sprostredkovateľa komunikácie medzi lesníckou verejnosťou, poslancami NR SR - lesníkmi a rezortným ministerstvom.
Záverečným výstupom z diskusného fóra je nasledovné vyhlásenie:
Účastníci diskusného fóra považujú za veľmi dôležitú a obojstranne potrebnú spoluprácu lesníkov a vlastníkov lesa a poslancami NR SR - lesníkmi.
Účastníci fóra doporučujú poslancom NR SR - lesníkom pri prijímaní legislatívy týkajúcej sa LH presadzovať oprávnené záujmy lesníkov a vlastníkov lesa.
Toto je vyhlásenie, ktoré bolo prijaté bezprostredne po ukončení diskusného fóra. Všetky ďalšie podnety, pripomienky a návrhy sú zosumarizované osobitne a budú zaslané poslancom NR SR, ktorí sa zúčastnili diskusného fóra, ospravedlneným poslancom a všetkým diskutujúcim, ako podnety pre ďalší spoločný postup v prospech lesníctva.
Berta Stašková, OLsK Košice, predseda
 |
Od 3. marca 2013 platí Nariadenie EU č. 995/2010 o dreve
Od 3. marca 2013 nadobúda účinnosť Nariadenie EU č. 995/2010 o dreve, podľa ktorého je od 3.3.2013 zakázané umiestniť nelegálne drevo alebo výrobok z takéhoto dreva na vnútorný trh EÚ a subjekty musia vykonávať systém náležitej starostlivosti podľa predmetného nariadenia EU o dreve a súvisiacich predpisov.
Súčasne majú dotknuté štátne orgány v členských krajinách EÚ povinnosť informovať účastníkov trhu s drevom a výrobkami z dreva vo svojej pôsobnosti o skutočnosti, že predmetné nariadenie EÚ o dreve nadobúda dňom 03.03.2013 účinnosť.
Práve za účelom informovania odbornej verejnosti zverejňujeme aj na webstránke SLsK potrebnú informáciu.
Pre úplnosť uvádzame, že na internetovej stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR je v časti „linky“ zriadený odkaz na problematiku Nariadenia EÚ o dreve s názvom „Podnikáte s drevom?“, v rámci ktorého sa je možné dozvedieť viac podrobností.
Vysvetlenie „systému náležitej starostlivosti“ je vysvetlené na nasledujúcom linku
http://ec.europa.eu/environment/eutr2013/ (v časti “Ako sa uplatňuje”).
Kontaktnou osobou k danej problematike je Ing. Annamária Rakytová, 02/592 66 536 , annamaria.rakytova@land.gov.sk
Súčasne majú dotknuté štátne orgány v členských krajinách EÚ povinnosť informovať účastníkov trhu s drevom a výrobkami z dreva vo svojej pôsobnosti o skutočnosti, že predmetné nariadenie EÚ o dreve nadobúda dňom 03.03.2013 účinnosť.
Práve za účelom informovania odbornej verejnosti zverejňujeme aj na webstránke SLsK potrebnú informáciu.
Pre úplnosť uvádzame, že na internetovej stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR je v časti „linky“ zriadený odkaz na problematiku Nariadenia EÚ o dreve s názvom „Podnikáte s drevom?“, v rámci ktorého sa je možné dozvedieť viac podrobností.
Vysvetlenie „systému náležitej starostlivosti“ je vysvetlené na nasledujúcom linku
http://ec.europa.eu/environment/eutr2013/ (v časti “Ako sa uplatňuje”).
Kontaktnou osobou k danej problematike je Ing. Annamária Rakytová, 02/592 66 536 , annamaria.rakytova@land.gov.sk
 |
 |
 |
 |
