Slovak forestry chamber
Archív 2013
XIX. Valné zhromaždenie SLsK, Zvolen 23.4.2013
23. apríla 2013, v deň otvorenia Lesníckych dní 2013 sa uskutočnilo na Technickej univerzite vo Zvolene už XIX. Valné zhromaždenie Slovenskej lesníckej komory. Valného zhromaždenia sa zúčastnili okrem iných vzácnych hostí aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky páni Tibor Lebocký a Ján Mičovský. Pozvanie prijal a zhromaždenia sa zúčastnil i minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ľubomír Jahnátek spolu s generálnym riaditeľom Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva Jánom Mizerákom.
V rámci hodnotiacej správy, ktorú predniesol predseda Slovenskej lesníckej komory Jaroslav Šulek odznelo, že za posledné obdobie nastali výrazné posuny v napĺňaní dlhodobých cieľov lesníckej komory. Podarilo sa posilniť členskú základňu komory najmä členstvom právnických osôb z radov obhospodarovateľov lesa. Postupne sa zlepšuje aj finančná situácia komory. V neposlednom rade je to zlepšenie spolupráce s našim ministerstvom a Sekciou lesného hospodárstva a spracovania dreva. Zastúpenie v poradných komisiách ministerstva a zapájanie do procesov pri tvorbe legislatívy, ktorá sa dotýka lesného hospodárstva je dôkazom, že Slovenská lesnícka komora sa stáva partnerom ministerstva.
V rámci diskusie vystúpili obaja poslanci Národnej rady SR. Poslanec Národnej rady SR a prezident Slovenskej poľovníckej komory Tibor Lebocký poukázal na význam kreovania Lesníckej komisie pri Výbore Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Lesníctvo vytvorením tejto komisie dostáva ďalší významný nástroj na účinné ovplyvňovanie smerovania štátnej lesníckej politiky. Tibor Lebocký sa stal zároveň predsedom Lesníckej komisie. Minister Ľubomír Jahnátek vo svojom príhovore ocenil spoluprácu so Slovenskou lesníckou komorou, najmä pri príprave a organizovaní zvolenskej konferencie k problematike ochrany prírody a starostlivosti o lesy. Slovenská lesnícka komora dostane v roku 2013 z ministerstva dotáciu vo výške 20 tisíc Eur. Dotácia je určená na zabezpečovanie úloh, ktoré sú z pohľadu ministerstva prioritné. Medzi takéto úlohy bude patriť zorganizovanie medzinárodnej konferencie venovanej ekosystémovým službám, ich oceňovaniu a potreby ich uhrádzania spoločnosťou. Na záver svojho príhovoru sa dotkol problematiky nedostatku ihličnatého dreva, najmä piliarskych sortimentov a potreby spoločného hľadania vhodných riešení.
Medzi hlavné aktivity Slovenskej lesníckej komory v najbližšom období, okrem už spomínanej medzinárodnej konferencie o ekosystémových službách, bude patriť :
1. Mediálna prezentácia lesníctva - pokračovanie prác na filme Lesníctvo a ochrana lesa
2. Lesnícke dni 2013 - finančná podpora akcie a aktívna účasť členov - lesných pedagógov na podujatiach po celom Slovensku.
3. Anketa o cenu Jozefa Dekreta Matejovie v spolupráci s LSR š.p. - 7. ročník
4. Zahraničná študijná cesta - Maďarsko
5. Spolupráca s MPaRV SR a s lesníckymi organizáciami a inštitúciami vo všeobecnosti no najmä pri príprave a tvorbe legislatívy + aktívna práca v komisiách MPaRV SR
6. Získavanie nových členov z radov fyzických i právnických osôb
7. Lesná pedagogika - spolupráca s NLC ako hlavným koordinátorom aktivít lesnej pedagogiky
8. Poradenstvo - zostaviť skupinu odborníkov
9. Získavanie financií na činnosť a aktivity komory / potreba profesionalizácie
10. Zorganizovanie 15. stretnutia žien lesníčiek
11. Aktivity sekcie Pro Silva
12. Medzinárodná spolupráca. Slovenská lesnícka komora je členom voľného združenia lesníckych organizácií Europen Forest Network.
V uznesení delegáti schválili zmenu stanov komory týkajúcu sa výšky členského príspevku právnických osôb. Členský príspevok pre vlastníkov, správcov alebo nájomcov lesa je stanovený vo výške 0,01 € za každý ha lesnej pôdy. Zmeny boli urobené aj v rokovacom poriadku, kde u právnických osôb bude váha hlasu závisieť od výšky skutočne uhradeného členského príspevku a podielu lesov v jej vlastníctve,správe alebo v obhospodarovaní k výmere lesov SR.
Valné zhromaždenie Slovenskej lesníckej komory ďalej uložilo predstavenstvu:
- vyhodnotiť vystúpenia hostí a diskusné príspevky členov SLsK a následne ich premietnuť do aktivít a činnosti SLsK v roku 2013,
- preveriť možnosti spolupráce so Slovenskou poľovníckou komorou a následne navrhnúť konkrétne kroky na zbližovanie vzájomných aktivít,
- zhodnotiť možnosti prerozdelenia finančných prostriedkov získaných z členských príspevkov medzi ústredím Slovenskej lesníckej komory a oblastnými komorami, navrhnúť nový systém prerozdelenia.
Poslednou úlohou je zverejniť na webovej stránke Slovenskej lesníckej komory zoznam členov lesníckej komisie Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
V rámci hodnotiacej správy, ktorú predniesol predseda Slovenskej lesníckej komory Jaroslav Šulek odznelo, že za posledné obdobie nastali výrazné posuny v napĺňaní dlhodobých cieľov lesníckej komory. Podarilo sa posilniť členskú základňu komory najmä členstvom právnických osôb z radov obhospodarovateľov lesa. Postupne sa zlepšuje aj finančná situácia komory. V neposlednom rade je to zlepšenie spolupráce s našim ministerstvom a Sekciou lesného hospodárstva a spracovania dreva. Zastúpenie v poradných komisiách ministerstva a zapájanie do procesov pri tvorbe legislatívy, ktorá sa dotýka lesného hospodárstva je dôkazom, že Slovenská lesnícka komora sa stáva partnerom ministerstva.
V rámci diskusie vystúpili obaja poslanci Národnej rady SR. Poslanec Národnej rady SR a prezident Slovenskej poľovníckej komory Tibor Lebocký poukázal na význam kreovania Lesníckej komisie pri Výbore Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Lesníctvo vytvorením tejto komisie dostáva ďalší významný nástroj na účinné ovplyvňovanie smerovania štátnej lesníckej politiky. Tibor Lebocký sa stal zároveň predsedom Lesníckej komisie. Minister Ľubomír Jahnátek vo svojom príhovore ocenil spoluprácu so Slovenskou lesníckou komorou, najmä pri príprave a organizovaní zvolenskej konferencie k problematike ochrany prírody a starostlivosti o lesy. Slovenská lesnícka komora dostane v roku 2013 z ministerstva dotáciu vo výške 20 tisíc Eur. Dotácia je určená na zabezpečovanie úloh, ktoré sú z pohľadu ministerstva prioritné. Medzi takéto úlohy bude patriť zorganizovanie medzinárodnej konferencie venovanej ekosystémovým službám, ich oceňovaniu a potreby ich uhrádzania spoločnosťou. Na záver svojho príhovoru sa dotkol problematiky nedostatku ihličnatého dreva, najmä piliarskych sortimentov a potreby spoločného hľadania vhodných riešení.
Medzi hlavné aktivity Slovenskej lesníckej komory v najbližšom období, okrem už spomínanej medzinárodnej konferencie o ekosystémových službách, bude patriť :
1. Mediálna prezentácia lesníctva - pokračovanie prác na filme Lesníctvo a ochrana lesa
2. Lesnícke dni 2013 - finančná podpora akcie a aktívna účasť členov - lesných pedagógov na podujatiach po celom Slovensku.
3. Anketa o cenu Jozefa Dekreta Matejovie v spolupráci s LSR š.p. - 7. ročník
4. Zahraničná študijná cesta - Maďarsko
5. Spolupráca s MPaRV SR a s lesníckymi organizáciami a inštitúciami vo všeobecnosti no najmä pri príprave a tvorbe legislatívy + aktívna práca v komisiách MPaRV SR
6. Získavanie nových členov z radov fyzických i právnických osôb
7. Lesná pedagogika - spolupráca s NLC ako hlavným koordinátorom aktivít lesnej pedagogiky
8. Poradenstvo - zostaviť skupinu odborníkov
9. Získavanie financií na činnosť a aktivity komory / potreba profesionalizácie
10. Zorganizovanie 15. stretnutia žien lesníčiek
11. Aktivity sekcie Pro Silva
12. Medzinárodná spolupráca. Slovenská lesnícka komora je členom voľného združenia lesníckych organizácií Europen Forest Network.
V uznesení delegáti schválili zmenu stanov komory týkajúcu sa výšky členského príspevku právnických osôb. Členský príspevok pre vlastníkov, správcov alebo nájomcov lesa je stanovený vo výške 0,01 € za každý ha lesnej pôdy. Zmeny boli urobené aj v rokovacom poriadku, kde u právnických osôb bude váha hlasu závisieť od výšky skutočne uhradeného členského príspevku a podielu lesov v jej vlastníctve,správe alebo v obhospodarovaní k výmere lesov SR.
Valné zhromaždenie Slovenskej lesníckej komory ďalej uložilo predstavenstvu:
- vyhodnotiť vystúpenia hostí a diskusné príspevky členov SLsK a následne ich premietnuť do aktivít a činnosti SLsK v roku 2013,
- preveriť možnosti spolupráce so Slovenskou poľovníckou komorou a následne navrhnúť konkrétne kroky na zbližovanie vzájomných aktivít,
- zhodnotiť možnosti prerozdelenia finančných prostriedkov získaných z členských príspevkov medzi ústredím Slovenskej lesníckej komory a oblastnými komorami, navrhnúť nový systém prerozdelenia.
Poslednou úlohou je zverejniť na webovej stránke Slovenskej lesníckej komory zoznam členov lesníckej komisie Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
 |
 |
 |
 |
 |
foto: HALALI
15. stretnutie žien-lesníčiek, tentoraz na juhu Slovenska (15.-18.8.2013)
Komora bola v komore (lesnícka v plavebnej...)
Presnejšie, členky Slovenskej lesníckej komory združené v Klube žien a ich kolegyne z Nemecka sa stretli v plavebnej komore Vodného diela Gabčíkovo. Pre svoje v poradí už pätnáste stretnutie si ešte minulý rok na stretnutí na Kysuciach určili Podunajsko, územie bývalého Odštepného závodu Palárikovo.
Naše štvordňové lesnícke putovanie sme začali vo štvrtok 15.augusta popoludní prehliadkou klenotu medzi slovenskými šľachtickými sídlami, kaštieľa Palárikovo. Bohatú históriu tohto sídla nám priblížila Marika Becíková, členka Klubu žien. Kaštieľ dal postaviť okolo roku 1730 Alexander Károlyi. Je to jednoposchodová kúria s pôdorysom v tvare písmena U. V priečelí kaštieľa je erb rodu Károlyiovcov. Objekt mal pôvodne 90 izieb zariadených vzácnym nábytkom a obrazmi od svetoznámych maliarov, vyzdobené sály, jedáleň, herne a iné miestnosti. Kaštieľ slúžil ako poľovnícky zámok pre grófsku rodinu. V roku 1866, za grófa Alojza Károlyiho, bol prestavaný podľa návrhu jedného z popredných architektov neorenesančného slohu Mikuláša Ybla, ktorý sa snažil formou aj obsahom napodobniť antické starogrécke a starorímske umelecké vzory. V 18.storočí bol pri objekte vybudovaný anglický park s celkovou výmerou 52 hektárov. Od roku 1947 patrí kaštieľ štátnemu podniku LESY SR a dnes slúži ako účelové zariadenie hotelového typu. Hoci budova palárikovského kaštieľa spadá priamo pod Generálne riaditeľstvo Banská Bystrica, priľahlý anglický park patrí organizačne pod Odštepný závod Levice. Preto našu ženskú delegáciu prišiel pozdraviť Ing. Igor Kopanica, vedúci ekonomicko- obchodného úseku OZ Levice. Pri večeri nám Ing. Jozef Habara, vedúci Lesnej správy Gabčíkovo, v prezentácii priblížil vzácnu 260- ročnú históriu miestnej bažantnice. Počas večerného presunu do Účelového zariadenia v Gabčíkove sme sa zastavili v Kolárove, na brehu Malého Dunaja. Už pri vystupovaní z áut nás vítala atrakcia celoeurópskeho významu - zastrešený, 86 metrov dlhý drevený most pre peších. Na druhej strane brehu je vybudované malé technické múzeum. Jeho skvostom medzi exponátmi je stroj na pohon transmisie, s prevodom na pletací stroj na výrobu sietí. I keď sme nemali naplánovanú obhliadku s výkladom, ochotná pani sprievodkyňa Helena Šáliová nám ju aj mimo prevádzkových hodín sprostredkovala (za čo jej ešte raz ďakujeme). Dozvedeli sme sa, že: prvé lodné mlyny stavali už Rimania 450 rokov pred n.l. na rieke Tiber. Pani Šáliová nám podrobne vysvetlila rozdiel medzi vodným mlynom a plávajúcim vodným mlynom. Presvedčili sme sa, že to nie je len dom „ s kolesom“, ale je to celistvá a značne rozsiahla technická sústava. Najviac takýchto mlynov bolo postavených na území Balkánu.
Po štvrtkovom kultúrno-historickom programe nás čakal piatok s čisto lesníckym programom. Začali sme na gabčíkovskej lesnej správe na lesníckom úseku Illé, kde nás vedúci lesnej správy Ing. Jozef Habara oboznámil so zvláštnosťami a spôsobmi pestovania mäkkých drevín, ako aj prírodnými danosťami územia pri hospodárení v lužných lesoch, kde do značnej miery ovplyvňuje celý výrobný cyklus hospodárenia rieka Dunaj z jej nepredvídateľnou kulmináciou hladiny, ktorá v priebehu dvadsiatich štyroch hodín dokáže stúpať aj o štyri metre. Porovnali sme rastovú dynamiku vŕbových a topoľových lesných porastov založených z voľnokorenných sadeníc a zo sadeníc kolov šľachtených topoľov, rozsah škôd poľovnou zverov na mladých porastoch. Navštívili sme objekt topoľovej hlavovej škôlky, kde nám objasnil technológiu pestovania topoľových sadeníc a oboznámil nás aj so zašlou slávou výroby rákosových úpletov, ktoré sa tu v pridruženej výrobe donedávna vyrábali. Myslím si, že najviac z celého dňa nás zaujalo nezvyčajné približovanie vyťaženého dreva cez Dunaj lanovkou KSK 16 na lesnom obvode Kráľová lúka a nezabudnuteľná plavba po ramenách delty Dunaja na pramici, ktorá sa ešte aj teraz používa pri plnení úloh v lesnej prevádzke, a bez ktorej to v tejto oblasti inak ani nejde. Počas dňa bolo pre nás pripravené bohaté občerstvenie. Hlavní majstri guľášu a grilovaných rýb sa zhostili svojich úloh bez najmenších nedostatkov, za čo im patrí aj touto cestou poďakovanie. Naša lesnícko- ženská misia neunikla ani záujmu médií. Spravodajstvo z tohto dňa zaznamenala televízia TA3 (http://www.ta3.com/clanok/1025180/slovenske-lesnicky-mali-stretnutie.html). Na večerný program sa okrem nás členiek Klubu žien tešili aj zúčastnené deti. Zanietená lesná pedagogička Evka Vavreková si do kufra do Gabčíkova pribalila aj pomôcky na zážitkové učenie. Bolo to milé spestrenie večerného programu. Okrem tejto novinky dostali priestor aj naše šikovné kolegyne, ktoré okrem toho, že sú celou dušou oddané svojej lesníckej profesii, vytvárajú vo svojom voľnom čase aj ručné estetické výrobky- šatky, šály, svetre a rozmanité dekoračné výrobky vyrobené rozličnou technikou. Vskutku bolo čo obzerať a aj kupovať.
Sobotný deň sme začali návštevou štátneho podniku Vodohospodárska výstavba - prevádzka Gabčíkovo. Krátkou exkurziou nás sprevádzal Ľudovít Kelemen. Oboznámil nás s genézou výstavby Vodného diela, pôvodne projektovaného a stavaného ako súčasť Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Časť sústavy - Vodné dielo stupeň Gabčíkovo je v prevádzke od 24. októbra 1992. Tvoria ho dva hlavné objekty - vodná elektráreň a plavebné komory. Cez plavebné komory sa od roku 1998 prepravilo 295.443 plavidiel a 4.993.101 osôb.
VD bolo postavené na využívanie utvoreného spádu na výrobu elektrickej energie, na prekonávanie rozdielu hladín v plavebných komorách a na odvádzanie prípadných povodňových vôd. Komory sú situované na ľavej strane rieky, elektráreň vpravo. Ponad vodný stupeň vedie 10 metrov široký cestný most. Každá z plavebných komôr má pôdorysné rozmery 34 x 275 metrov s minimálnou hĺbkou vody 4,5 metra a umožňuje lodiam medzinárodnej plavebnej cesty Rýn- Mohan- Dunaj prekonať výškový rozdiel v rozmedzí 16 - 23,3 metra. Preplavovanie je riadené z dozorne, ktorá je situovaná na tridsaťmetrovom pilieri. S vodným dielom súvisí aj výroba elektrickej energie, o čom sme sa presvedčili priamo v „útrobách“ vodnej elektrárne. Od začiatku prevádzky sa vyrobilo 42.253.308 MWh ekologicky čistej energie z obnoviteľného zdroja. Výroba elektrickej energie v našej najväčšej vodnej elektrárni pokrýva zhruba 8% spotreby elektrickej energie Slovenska. V elektrárni je inštalovaných osem agregátov s výkonom po 90 MW, z toho zo šiestich je výkon vyvedený cez zapúzdrenú rozvodňu 400 kV, z ktorej vývody sú vyvedené aj do Maďarska. Turbogenerátory TG1 až TG8 Vodnej elektrárne Gabčíkovo sú dimenzované tak, aby umožňovali plavbu a boli schopné plniť požiadavky energetického systému. Každý z inštalovaných turbogenerátorov s Kaplanovými turbínami so štyrmi lopatami obežného kolesa má hmotnosť 1.225,5 tony. Aj počas nedávnej júnovej povodni bola potvrdená opodstatnenosť tohto kolosálneho diela, s čím nás oboznámili pracovníci pri exkurzii. Nebyť Vodného diela Gabčíkovo, bola by sa voda valila cez Žitný ostrov a vyzeralo by to horšie ako v roku 1965, keď územie zasiahla katastrofálna povodeň. Po obede sme sa nalodili na loď Ondava a užili sme si dvojhodinovú okružnú vyhliadkovú plavbu po Dunaji cez plavebnú komoru. Po nej sme sa prepravili autobusom do Čuňovského areálu vodných športov, ktorý má v ponuke množstvo adrenalínových aktivít (napr. rafting, hydrospeed, vodné skútre a iné). Poniektorí sa stihli vyfotiť s našou vodnoslalomárskou špičkou Michalom Martikánom a Pavlom Hochschornerom. Našu pätnástku sme večer oslávili ako sa patrí, aj spevom a tancom do neskorej noci.
V nedeľu doobeda sme sa osviežili pobytom v termálnej vode na kúpalisku vo Veľkom Mederi.
Je samozrejmé, že tak finančne náročné stretnutie by sa nezaobišlo bez sponzorstva. Preto aj touto cestou vyslovujeme úprimné poďakovanie Slovenskej lesníckej komore, Oblastnej komore Bratislava, Odštepnému závodu Levice a Topoľčianky.
Za spoluprácu pri zorganizovaní nášho výročného pätnásteho stretnutia je potrebné sa taktiež menovite poďakovať zamestnancom Lesnej správy Gabčíkovo (OZ Levice): Jozefovi Habarovi, Lenke Matejdesovej, Karolovi Benkovi, Stanovi Krázelovi, Arpádovi Kossárovi, Vladovi Schalekovi, Tiborovi Liszakayovi, Jaroslavovi Profantovi, Petrovi Némethovi a Ladislavovi Horváthovi.
V kollárovskom lodnom mlyne je podobizeň svätca Jána Nepomuckého, ktorý je okrem iného patrónom pltníkov, mlynárov, lodníkov, všetkých vôd, cestovania a najmä šťastného návratu. Verím, že počas celého stretnutia na nás tento svätec dohliadal.
Tešíme sa na budúcoročné stretnutie žien - lesníčiek, ktoré bude na území Odštepného závodu Beňuš.
Jana Staňová, za Klub žien pri SLsK
Presnejšie, členky Slovenskej lesníckej komory združené v Klube žien a ich kolegyne z Nemecka sa stretli v plavebnej komore Vodného diela Gabčíkovo. Pre svoje v poradí už pätnáste stretnutie si ešte minulý rok na stretnutí na Kysuciach určili Podunajsko, územie bývalého Odštepného závodu Palárikovo.
Naše štvordňové lesnícke putovanie sme začali vo štvrtok 15.augusta popoludní prehliadkou klenotu medzi slovenskými šľachtickými sídlami, kaštieľa Palárikovo. Bohatú históriu tohto sídla nám priblížila Marika Becíková, členka Klubu žien. Kaštieľ dal postaviť okolo roku 1730 Alexander Károlyi. Je to jednoposchodová kúria s pôdorysom v tvare písmena U. V priečelí kaštieľa je erb rodu Károlyiovcov. Objekt mal pôvodne 90 izieb zariadených vzácnym nábytkom a obrazmi od svetoznámych maliarov, vyzdobené sály, jedáleň, herne a iné miestnosti. Kaštieľ slúžil ako poľovnícky zámok pre grófsku rodinu. V roku 1866, za grófa Alojza Károlyiho, bol prestavaný podľa návrhu jedného z popredných architektov neorenesančného slohu Mikuláša Ybla, ktorý sa snažil formou aj obsahom napodobniť antické starogrécke a starorímske umelecké vzory. V 18.storočí bol pri objekte vybudovaný anglický park s celkovou výmerou 52 hektárov. Od roku 1947 patrí kaštieľ štátnemu podniku LESY SR a dnes slúži ako účelové zariadenie hotelového typu. Hoci budova palárikovského kaštieľa spadá priamo pod Generálne riaditeľstvo Banská Bystrica, priľahlý anglický park patrí organizačne pod Odštepný závod Levice. Preto našu ženskú delegáciu prišiel pozdraviť Ing. Igor Kopanica, vedúci ekonomicko- obchodného úseku OZ Levice. Pri večeri nám Ing. Jozef Habara, vedúci Lesnej správy Gabčíkovo, v prezentácii priblížil vzácnu 260- ročnú históriu miestnej bažantnice. Počas večerného presunu do Účelového zariadenia v Gabčíkove sme sa zastavili v Kolárove, na brehu Malého Dunaja. Už pri vystupovaní z áut nás vítala atrakcia celoeurópskeho významu - zastrešený, 86 metrov dlhý drevený most pre peších. Na druhej strane brehu je vybudované malé technické múzeum. Jeho skvostom medzi exponátmi je stroj na pohon transmisie, s prevodom na pletací stroj na výrobu sietí. I keď sme nemali naplánovanú obhliadku s výkladom, ochotná pani sprievodkyňa Helena Šáliová nám ju aj mimo prevádzkových hodín sprostredkovala (za čo jej ešte raz ďakujeme). Dozvedeli sme sa, že: prvé lodné mlyny stavali už Rimania 450 rokov pred n.l. na rieke Tiber. Pani Šáliová nám podrobne vysvetlila rozdiel medzi vodným mlynom a plávajúcim vodným mlynom. Presvedčili sme sa, že to nie je len dom „ s kolesom“, ale je to celistvá a značne rozsiahla technická sústava. Najviac takýchto mlynov bolo postavených na území Balkánu.
Po štvrtkovom kultúrno-historickom programe nás čakal piatok s čisto lesníckym programom. Začali sme na gabčíkovskej lesnej správe na lesníckom úseku Illé, kde nás vedúci lesnej správy Ing. Jozef Habara oboznámil so zvláštnosťami a spôsobmi pestovania mäkkých drevín, ako aj prírodnými danosťami územia pri hospodárení v lužných lesoch, kde do značnej miery ovplyvňuje celý výrobný cyklus hospodárenia rieka Dunaj z jej nepredvídateľnou kulmináciou hladiny, ktorá v priebehu dvadsiatich štyroch hodín dokáže stúpať aj o štyri metre. Porovnali sme rastovú dynamiku vŕbových a topoľových lesných porastov založených z voľnokorenných sadeníc a zo sadeníc kolov šľachtených topoľov, rozsah škôd poľovnou zverov na mladých porastoch. Navštívili sme objekt topoľovej hlavovej škôlky, kde nám objasnil technológiu pestovania topoľových sadeníc a oboznámil nás aj so zašlou slávou výroby rákosových úpletov, ktoré sa tu v pridruženej výrobe donedávna vyrábali. Myslím si, že najviac z celého dňa nás zaujalo nezvyčajné približovanie vyťaženého dreva cez Dunaj lanovkou KSK 16 na lesnom obvode Kráľová lúka a nezabudnuteľná plavba po ramenách delty Dunaja na pramici, ktorá sa ešte aj teraz používa pri plnení úloh v lesnej prevádzke, a bez ktorej to v tejto oblasti inak ani nejde. Počas dňa bolo pre nás pripravené bohaté občerstvenie. Hlavní majstri guľášu a grilovaných rýb sa zhostili svojich úloh bez najmenších nedostatkov, za čo im patrí aj touto cestou poďakovanie. Naša lesnícko- ženská misia neunikla ani záujmu médií. Spravodajstvo z tohto dňa zaznamenala televízia TA3 (http://www.ta3.com/clanok/1025180/slovenske-lesnicky-mali-stretnutie.html). Na večerný program sa okrem nás členiek Klubu žien tešili aj zúčastnené deti. Zanietená lesná pedagogička Evka Vavreková si do kufra do Gabčíkova pribalila aj pomôcky na zážitkové učenie. Bolo to milé spestrenie večerného programu. Okrem tejto novinky dostali priestor aj naše šikovné kolegyne, ktoré okrem toho, že sú celou dušou oddané svojej lesníckej profesii, vytvárajú vo svojom voľnom čase aj ručné estetické výrobky- šatky, šály, svetre a rozmanité dekoračné výrobky vyrobené rozličnou technikou. Vskutku bolo čo obzerať a aj kupovať.
Sobotný deň sme začali návštevou štátneho podniku Vodohospodárska výstavba - prevádzka Gabčíkovo. Krátkou exkurziou nás sprevádzal Ľudovít Kelemen. Oboznámil nás s genézou výstavby Vodného diela, pôvodne projektovaného a stavaného ako súčasť Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Časť sústavy - Vodné dielo stupeň Gabčíkovo je v prevádzke od 24. októbra 1992. Tvoria ho dva hlavné objekty - vodná elektráreň a plavebné komory. Cez plavebné komory sa od roku 1998 prepravilo 295.443 plavidiel a 4.993.101 osôb.
VD bolo postavené na využívanie utvoreného spádu na výrobu elektrickej energie, na prekonávanie rozdielu hladín v plavebných komorách a na odvádzanie prípadných povodňových vôd. Komory sú situované na ľavej strane rieky, elektráreň vpravo. Ponad vodný stupeň vedie 10 metrov široký cestný most. Každá z plavebných komôr má pôdorysné rozmery 34 x 275 metrov s minimálnou hĺbkou vody 4,5 metra a umožňuje lodiam medzinárodnej plavebnej cesty Rýn- Mohan- Dunaj prekonať výškový rozdiel v rozmedzí 16 - 23,3 metra. Preplavovanie je riadené z dozorne, ktorá je situovaná na tridsaťmetrovom pilieri. S vodným dielom súvisí aj výroba elektrickej energie, o čom sme sa presvedčili priamo v „útrobách“ vodnej elektrárne. Od začiatku prevádzky sa vyrobilo 42.253.308 MWh ekologicky čistej energie z obnoviteľného zdroja. Výroba elektrickej energie v našej najväčšej vodnej elektrárni pokrýva zhruba 8% spotreby elektrickej energie Slovenska. V elektrárni je inštalovaných osem agregátov s výkonom po 90 MW, z toho zo šiestich je výkon vyvedený cez zapúzdrenú rozvodňu 400 kV, z ktorej vývody sú vyvedené aj do Maďarska. Turbogenerátory TG1 až TG8 Vodnej elektrárne Gabčíkovo sú dimenzované tak, aby umožňovali plavbu a boli schopné plniť požiadavky energetického systému. Každý z inštalovaných turbogenerátorov s Kaplanovými turbínami so štyrmi lopatami obežného kolesa má hmotnosť 1.225,5 tony. Aj počas nedávnej júnovej povodni bola potvrdená opodstatnenosť tohto kolosálneho diela, s čím nás oboznámili pracovníci pri exkurzii. Nebyť Vodného diela Gabčíkovo, bola by sa voda valila cez Žitný ostrov a vyzeralo by to horšie ako v roku 1965, keď územie zasiahla katastrofálna povodeň. Po obede sme sa nalodili na loď Ondava a užili sme si dvojhodinovú okružnú vyhliadkovú plavbu po Dunaji cez plavebnú komoru. Po nej sme sa prepravili autobusom do Čuňovského areálu vodných športov, ktorý má v ponuke množstvo adrenalínových aktivít (napr. rafting, hydrospeed, vodné skútre a iné). Poniektorí sa stihli vyfotiť s našou vodnoslalomárskou špičkou Michalom Martikánom a Pavlom Hochschornerom. Našu pätnástku sme večer oslávili ako sa patrí, aj spevom a tancom do neskorej noci.
V nedeľu doobeda sme sa osviežili pobytom v termálnej vode na kúpalisku vo Veľkom Mederi.
Je samozrejmé, že tak finančne náročné stretnutie by sa nezaobišlo bez sponzorstva. Preto aj touto cestou vyslovujeme úprimné poďakovanie Slovenskej lesníckej komore, Oblastnej komore Bratislava, Odštepnému závodu Levice a Topoľčianky.
Za spoluprácu pri zorganizovaní nášho výročného pätnásteho stretnutia je potrebné sa taktiež menovite poďakovať zamestnancom Lesnej správy Gabčíkovo (OZ Levice): Jozefovi Habarovi, Lenke Matejdesovej, Karolovi Benkovi, Stanovi Krázelovi, Arpádovi Kossárovi, Vladovi Schalekovi, Tiborovi Liszakayovi, Jaroslavovi Profantovi, Petrovi Némethovi a Ladislavovi Horváthovi.
V kollárovskom lodnom mlyne je podobizeň svätca Jána Nepomuckého, ktorý je okrem iného patrónom pltníkov, mlynárov, lodníkov, všetkých vôd, cestovania a najmä šťastného návratu. Verím, že počas celého stretnutia na nás tento svätec dohliadal.
Tešíme sa na budúcoročné stretnutie žien - lesníčiek, ktoré bude na území Odštepného závodu Beňuš.
Jana Staňová, za Klub žien pri SLsK
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Medzinárodná konferencia „Ekosystémové služby lesov a ich ekonomické zabezpečovanie“,
Sliač-Sielnica, 17.10.2013
Sliač-Sielnica, 17.10.2013
Ekosystémové služby lesov by sa mali ich majiteľom finančne kompenzovať
Slovenská lesnícka komora zorganizovala medzinárodnú konferenciu Ekosystémové služby lesov a ich ekonomické zabezpečovanie, ktorá sa konala 17. októbra 2013 v hoteli Kaskády, Sliač - Sielnica. Konferencia sa konala pod záštitou ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomíra Jahnátka a ministra životného prostredia SR Petra Žigu. Na konferencii sa okrem Ľubomíra Jahnátka zúčastnil aj štátny tajomník ministerstva životného prostredia Ján Ilavský, generálny riaditeľ Sekcie LH a SD Ján Mizerák, poslanci NR SR Tibor Lebocký a Ján Mičovský a ďalší vzácni hostia.
Lesy plnia mnohé funkcie, z ktorých sa všetky nezohľadňujú v cenách dreva a ďalších lesných produktov. Aby mohli majitelia lesov tieto benefity pre spoločnosť dlhodobo garantovať, musí byť hospodárenie v lesoch ziskové a do trhových vzťahov je potrebné začleniť aj nedrevné tovary a služby poskytované správcami lesných porastov. Vyplýva to zo záverov medzinárodnej konferencie Ekosystémové služby lesov a ich ekonomické zabezpečovanie, ktorá sa konala 17. októbra 2013 v hoteli Kaskády, Sliač - Sielnica.
Neznamená to však spoplatnenie vstupu do lesa. Pre kompenzáciu týchto požiadaviek vlastníkov, správcov a obhospodarovateľov lesov sa budú hľadať iné možnosti finančnej pomoci, napríklad z operačných programov, či formou štátnej pomoci.
Na konferencii vystúpili s príspevkami takmer dve desiatky odborníkov nielen zo Slovenska, ale napríklad aj z Česka, Maďarska či Poľska. Napríklad štátny tajomník ministerstva životného prostredia Ján Ilavský prezentoval ekosystémové služby ako spoločný záujem lesného hospodárstva a ochrany prírody. Juraj Vanko, predseda združenia neštátnych vlastníkov lesa informoval o obmedzeniach hospodárenia z titulu ochrany prírody a nákladoch, ktoré majú vlastníci lesa so zabezpečením sociálnych a ekologických služieb lesa pre obyvateľstvo. O oceňovaní ekosystémových služieb zasa hovoril Vladimír Čaboun z Národného lesníckeho centra. Problém s refundáciou ekosystémových služieb je celoeurópsky, no podľa viacerých odborníkov dozrel čas na jeho riešenie.
Závery z medzinárodnej konferencie Ekosystémové služby lesov a ich ekonomické zabezpečovanie
Lesné ekosystémy na Slovensku majú nezastupiteľné miesto. Obhospodarovanie lesov, ako súčasti krajiny, je potrebné vykonávať s ohľadom na potrebu zachovania biodiverzity.
Lesy plnia mnohé funkcie, z ktorých sa všetky nezohľadňujú v cenách obchodovaného drevného a nedrevného tovaru. Preto je potrebné stanoviť celkovú hodnotu lesov a ich funkcií a vytvoriť a uplatňovať nástroje na kompenzáciu neobchodovaných tovarov a služieb.
Trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch, je základným predpokladom aj pre poskytovanie sociálnych, ekonomických a ekologických služieb. Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov je možné z dlhodobého hľadiska uplatňovať jedine za predpokladu udržania ekonomickej životaschopnosti obhospodarovateľov a správcov lesov, čo vyžaduje, aby do trhových vzťahov boli začlenené aj nedrevné tovary a služby poskytované týmito subjektami Nakoľko hľadaním metód a určovaním hodnoty ekosystémových služieb lesov sa zaoberajú viaceré inštitúty aj v zahraničí, pri stanovovaní spoločenskej hodnoty funkcií lesov bude vhodné využiť aj skúsenosti zo zahraničia.
Pre zreálnenie všetkých požiadaviek kladených spoločnosťou na lesy, je potrebné definovať rámec spoločenskej objednávky a hľadať možnosti finančnej pomoci z operačných programov, štátnej pomoci a iných zdrojov, pre kompenzáciu týchto požiadaviek pre vlastníkov, správcov a obhospodarovateľov lesov.
Piatok 18.októbra bol vyhradený pre zahraničných účastníkov. V rámci sprievodného programu konferencie hostia z Poľska, Maďarska a Česka navštívili Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline na Čiernom Balogu.
Ing. Jaroslav Šulek, predseda lesníckej komory
pozvánka foto Vít Skála & Mária Biesová
Slovenská lesnícka komora zorganizovala medzinárodnú konferenciu Ekosystémové služby lesov a ich ekonomické zabezpečovanie, ktorá sa konala 17. októbra 2013 v hoteli Kaskády, Sliač - Sielnica. Konferencia sa konala pod záštitou ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomíra Jahnátka a ministra životného prostredia SR Petra Žigu. Na konferencii sa okrem Ľubomíra Jahnátka zúčastnil aj štátny tajomník ministerstva životného prostredia Ján Ilavský, generálny riaditeľ Sekcie LH a SD Ján Mizerák, poslanci NR SR Tibor Lebocký a Ján Mičovský a ďalší vzácni hostia.
Lesy plnia mnohé funkcie, z ktorých sa všetky nezohľadňujú v cenách dreva a ďalších lesných produktov. Aby mohli majitelia lesov tieto benefity pre spoločnosť dlhodobo garantovať, musí byť hospodárenie v lesoch ziskové a do trhových vzťahov je potrebné začleniť aj nedrevné tovary a služby poskytované správcami lesných porastov. Vyplýva to zo záverov medzinárodnej konferencie Ekosystémové služby lesov a ich ekonomické zabezpečovanie, ktorá sa konala 17. októbra 2013 v hoteli Kaskády, Sliač - Sielnica.
Neznamená to však spoplatnenie vstupu do lesa. Pre kompenzáciu týchto požiadaviek vlastníkov, správcov a obhospodarovateľov lesov sa budú hľadať iné možnosti finančnej pomoci, napríklad z operačných programov, či formou štátnej pomoci.
Na konferencii vystúpili s príspevkami takmer dve desiatky odborníkov nielen zo Slovenska, ale napríklad aj z Česka, Maďarska či Poľska. Napríklad štátny tajomník ministerstva životného prostredia Ján Ilavský prezentoval ekosystémové služby ako spoločný záujem lesného hospodárstva a ochrany prírody. Juraj Vanko, predseda združenia neštátnych vlastníkov lesa informoval o obmedzeniach hospodárenia z titulu ochrany prírody a nákladoch, ktoré majú vlastníci lesa so zabezpečením sociálnych a ekologických služieb lesa pre obyvateľstvo. O oceňovaní ekosystémových služieb zasa hovoril Vladimír Čaboun z Národného lesníckeho centra. Problém s refundáciou ekosystémových služieb je celoeurópsky, no podľa viacerých odborníkov dozrel čas na jeho riešenie.
Závery z medzinárodnej konferencie Ekosystémové služby lesov a ich ekonomické zabezpečovanie
Lesné ekosystémy na Slovensku majú nezastupiteľné miesto. Obhospodarovanie lesov, ako súčasti krajiny, je potrebné vykonávať s ohľadom na potrebu zachovania biodiverzity.
Lesy plnia mnohé funkcie, z ktorých sa všetky nezohľadňujú v cenách obchodovaného drevného a nedrevného tovaru. Preto je potrebné stanoviť celkovú hodnotu lesov a ich funkcií a vytvoriť a uplatňovať nástroje na kompenzáciu neobchodovaných tovarov a služieb.
Trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch, je základným predpokladom aj pre poskytovanie sociálnych, ekonomických a ekologických služieb. Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov je možné z dlhodobého hľadiska uplatňovať jedine za predpokladu udržania ekonomickej životaschopnosti obhospodarovateľov a správcov lesov, čo vyžaduje, aby do trhových vzťahov boli začlenené aj nedrevné tovary a služby poskytované týmito subjektami Nakoľko hľadaním metód a určovaním hodnoty ekosystémových služieb lesov sa zaoberajú viaceré inštitúty aj v zahraničí, pri stanovovaní spoločenskej hodnoty funkcií lesov bude vhodné využiť aj skúsenosti zo zahraničia.
Pre zreálnenie všetkých požiadaviek kladených spoločnosťou na lesy, je potrebné definovať rámec spoločenskej objednávky a hľadať možnosti finančnej pomoci z operačných programov, štátnej pomoci a iných zdrojov, pre kompenzáciu týchto požiadaviek pre vlastníkov, správcov a obhospodarovateľov lesov.
Piatok 18.októbra bol vyhradený pre zahraničných účastníkov. V rámci sprievodného programu konferencie hostia z Poľska, Maďarska a Česka navštívili Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline na Čiernom Balogu.
Ing. Jaroslav Šulek, predseda lesníckej komory
pozvánka foto Vít Skála & Mária Biesová
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
