Víťazom 9. ročníka ankety sa stal a cena JDM pre rok 2015 bude udelená Doc. Ing. Jozefovi Konôpkovi, CSc. za rozvoj a úsilie o uznanie lesníctva spoločnosťou, za pôsobenie pri výchove generácií lesníkov a za aktívnu činnosť v štátnom aj neštátnom sektore. Pán Doc. Ing. Konôpka, CSc., sa narodil vo Vígľašskej Hute - Kalinke, v okrese Zvolen. Základné vzdelanie získal v rodnej obci a v Slatinských lazoch. V rokoch 1954 - 1958 absolvoval Strednú lesnícku technickú školu s maturitou v Banskej Štiavnici. V rokoch 1958 - 1963 pokračoval v štúdiu na Lesníckej fakulte Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene, v roku 1969 začal externú vedeckú ašpirantúru a vedeckú hodnosť kandidáta poľnohospodársko-lesníckych vied vo vednom odbore poľnohospodárstvo, lesnícka fytopatológia a ochrana rastlín získal v roku 1974. Po ukončení štúdia na lesníckej fakulte v roku 1963 nastúpil pracovať na Vojenské lesy a majetky, n.p., v Pliešovciach, kde pracoval aj po ukončení základnej vojenskej služby vo funkcií vedúceho lesnej správy. V roku 1969 nastúpil na študijný pobyt na Výskumný ústav lesného hospodárstva vo Zvolene, kde sa od funkcie odborného pracovníka, cez vedúceho oddelenia ochrany lesov a poľovníctva prepracoval po námestníka riaditeľa pre výskum. Túto pozíciu zastával v roku 1978 do konca apríla 1990. Od roku 1992 do januára 1999 pracoval na Ministerstve pôdohospodárstva SR vo funkcií riaditeľa sekcie, resp. generálneho riaditeľa lesníckej sekcie. V súčasnosti pracuje na Národnom lesníckom centre vo Zvolene, kde v roku 2008 zastával funkciu generálneho riaditeľa. Pán doc. Jozef Konôpka celý svoj pracovný život zasvätil lesníctvu a neúnavnému štúdiu. Jeho vedeckovýskumné a pedagogické aktivity sú zamerané do troch oblastí: v prvom rade je to problematika ochrany lesa, a to konkrétne mechanicky pôsobiace abiotické škodlivé činitele, ďalej problematika poľovníctva a napokon - ale v ostatnom období možno v najväčšom rozsahu - problematika koncepcií a prognóz lesného hospodárstva. Pôsobil aj ako hosťujúci profesor na fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. Je autorom a spoluautorom 810 publikácií, z toho 65 monografií a knižných publikácií a 91 vedeckých prác. Je členom Slovenského poľovníckeho zväzu, kde pôsobil dlhé roky vo významných funkciách, až po viceprezidenta zväzu. Za významné zásluhy o rozvoj slovenského lesníctva, poľovníctva , lesníckej vedy a výskumu obdržal viacero ocenení. Oceniť je potrebné okrem odbornosti i jeho ľudské vlastnosti, ktorými sú ústretovosť, rozvážnosť a ochota poradiť a pomôcť.
Prof.Ing. Milan Saniga, DrSc. sa narodil v roku 1951 v obci Liptovské Revúce. Profesor Milan Saniga je významnou lesníckou, akademickou osobnosťou a neúnavný presadzovateľ myšlienok prírode blízkeho obhospodarovania lesa do praktického života. Je tou osobnosťou, ktorá v oblasti pestovania lesa dlhodobo spájala a spája teóriu s lesníckou praxou. Má rozhodujúci vplyv na zmenu myslenia celej generácie lesníkov. Prostredníctvom seminárov a praktických ukážok v teréne, osobne zavádza najnovšie poznatky v pestovaní lesov do života. Od roku 1991 je vedúcim Katedry pestovania lesa, na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. V roku 1995 mu bol prezidentom SR udelený titul profesor pre odbor pestovania lesa. Okrem univerzity vo Zvolene prednáša aj na zahraničných univerzitách: Gottingen, ETH Zurich, AR Krakow a BOKU Viedeň. Je predseda PRO SILVA Slovakia a od roku 1996 člen európskeho výboru PRO SILVA EUROPE. Od roku 2005 je členom vedeckého kolégia SAV pre vedy biologicko-ekologické a od roku 1986 člen štyroch pracovných skupín IUFRO.
Laureátovi sa cena udeľuje za celoživotné dielo - 40 ročné pôsobenie v lesníctve, významné zásluhy a prínos k rozvoju pestovania listnatých porastov s dôrazom na drevinu dub. Ing. Lukáš Hraško sa narodil 19. októbra 1949 v Novej Dedine, okres Levice. Je absolventom lesníckeho odborného učilišťa (1965 - 1967), strednej lesníckej technickej školy (1967 - 1971) a Lesníckej fakulty Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene (1971 - 1976). Ing. Lukáš Hraško patrí medzi tých vzácnych ľudí, ktorí celý svoj profesijný, ako aj osobný život, venovali práci v lese a čo je tiež dôležité zvýrazniť, v obvode jedného Lesného závodu Levice. Pracoval ako vedúci lesníckeho obvodu, neskôr ako technik výroby - pestovateľ a ako vedúci odborný referent pestovateľ. Od roku 2000 pracuje ako odborný lesný hospodár pre lesy neštátnych vlastníkov a obhospodarovateľov lesov. Aj vďaka tomu dokázal ako špecialista na úseku pestovania lesov zhromaždiť veľké množstvo poznatkov a získať praktické skúsenosti v tejto oblasti. Ing. Hraško je priekopníkom a iniciátorom hnutia PRO SILVA, vyvíja stále aktivity pri zakladaní a obhospodarovaní takýchto objektov u štátnych i neštátnych lesov. Dosiahnuté predbežné výsledky rastu a pestovania introdukovaných drevín na priemyselných plantážach OZ Levice boli ním prezentované tiež na medzinárodnej úrovni. Aktívny je aj v publikačnej činnosti. Ing. Lukáš Hraško je nielen odborníkom v oblasti pestovania lesov, ale aj skromným človekom úprimného charakteru a ľudského prístupu k životu. Je jedným z tých, ktorí sa vybrali cestou lesníctva a tejto ceste zostali verní po celý život.
Láska k lesu, ktorá uňho vznikla v rodinnom prostredí, vyrástla do celoživotného vzťahu, ktorý je viac ako pracovný. Jeho prínos do slovenského lesníctva zhodnotí až budúcnosť, ktorá snáď bude k tejto problematike pristupovať rozumnejšie a zodpovednejšie, než súčasnosť. Od začiatku svojho pôsobenia v lesníctve pracoval na viacerých pôsobiskách a funkciách po celom Slovensku. Od roku 1978 pracoval ako vedúci oddelenia výchovy učňovského dorastu na vznikajúcom Ústave pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva vo Zvolene, neskôr ako námestník riaditeľa a v roku 1989 bol menovaný za riaditeľa ÚVVPLVH. S kolegami tu vytvoril základy pre moderné učňovské lesnícke školstvo. Od februára 1991 pôsobil vo funkcii námestníka ministra, kde sa osobitne zaslúžil o náročné naštartovanie postupného odovzdávania lesov pôvodným vlastníkom. V roku 1993 odišiel do Tatranskej Lomnice, kde nastúpil na funkciu zástupcu riaditeľa Správy TANAPu. od roku 1995 roku bol menovaný za riaditeľa Štátnych lesov TANAPu. Funkciu riaditeľa ŠL TANAPu vykonával do r. 2003. Jeho základnou filozofiou bola nemožnosť oddeliť od seba lesnícke práce, ochranu prírody, ale aj poľovnícke, turistické či rekreačné funkcie lesa. Iba ich správnym vyvážením vzniká trvalo udržateľné prírodné prostredie, ktoré však nestráca aj svoju výraznú a nemenej dôležitú sociálnu funkciu. Po odchode do dôchodku jeho aktivita v lesníctve pokračuje ďalej, okrem iného v roku 1993 stál pri vzniku Slovenskej lesníckej komory a stal sa aj jej prvým predsedom.
Ing. Ján Bavlšík, ako absolvent Lesníckej fakulty Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene, nastúpil v roku 1976 do Ústavu pre hospodársku úpravu lesov vo Zvolene (neskôr Lesoprojekt Zvolen a od roku 2006 Národné lesnícke centrum), kde pracoval nepretržite 36 rokov až do odchodu na starobný dôchodok. Viac ako 35 rokov sa aktívne podieľal na zachovaní a rozvoji hospodárskej úpravy lesov na Slovensku na rôznych pracovných pozíciách, či už ako radový taxátor alebo vedúci pracovník na celoslovenskej úrovni. Jeho profesionálne zameranie je možné zhrnúť do nasledovných oblastí činnosti: vonkajšie zisťovanie a kancelárske spracovanie LHP a pod.vývojové práce HÚL; tvorba automatizovaného systému vyhotovenia HÚL; tvorba metodík a pracovných postupov HÚL; usmerňovanie a koordinácia prác HÚL v spolupráci so štátnou správou LH; koncepčná a metodická činnosť hospodárskej úpravy lesov a riešenie aktuálnych úloh HÚL; riadiaca činnosť na úrovni oddelenia a celoštátnej úrovni.- V roku 1998 bol zodpovedným riešiteľom lesníckej časti programu Drevo ako surovina 21. storočia. V rokoch 1999 - 2005 pôsobil vo funkcii riaditeľa Lesoprojekt-u vo Zvolene. Prispel v tomto období k zintenzívneniu medzinárodnej spolupráce organizácií zabezpečujúcich úlohy HÚL v štátoch Vyšehradskej štvorky (V4) a Srbska. Po vzniku Národného lesníckeho centra vo Zvolene bol do 31. 8. 2007 riaditeľ NLC - Lesoprojekt, od roku 2008 pracoval ako vedúci odboru HÚL v NLC - ÚHÚL, od roku 2009 zároveň aj vo funkcii námestníka riaditeľa NLC - ÚHÚL. Bol vedúcim kolektívu zostavovateľov Pracovných postupov HÚL, ktoré nahradili dočasné Pracovné postupy HÚL z roku 1995. Presadzoval kontinuálne pokračovanie vo vyhotovovaní komplexných LHP. Zabezpečoval úlohy vyplývajúce zo zavedenia certifikácie lesov na Slovensku. V rokoch 1999 - 2010 bol členom komisie pre overovanie odbornej a technickej spôsobilosti na vyhotovenie LHP. Je členom Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied odboru lesníctva. Je autorom množstva odborných príspevkov, článkov a odborných prednášok. Pôsobil ako lektor vzdelávania vlastníkov lesov z problematiky trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a hospodárskej úpravy lesov.