Slovak forestry chamber
Tlačové správy SLsK
Tlačová správa
Povodeň v Tatrách ohrozila životy ľudí, evakuovali 274 osôb. Predpoveď lesníkov sa naplnila...
Zvolen, 19. 7. 2018. V noci zo stredy 18. júla na štvrtok 19. júla v oblasti Vysokých Tatier spadli intenzívne dažďové zrážky, ktoré spôsobili značné škody na majetku. Scenár, na ktorý Slovenská lesnícka komora upozorňovala, sa opäť udial. Voda, ktorú nedokázal odumretý les po daždi zadržať, stiekla do nižších polôh a napáchala škody na majetku, kde brala mosty, chodníky, ale aj cesty. Na zdraví a živote boli ohrození aj obyvatelia okolitých obcí.
Štátne lesy TANAP-u na svojich stránkach uverejnili: “...Štátne lesy TANAP-u ako správca turistických chodníkov na území Tatranského národného parku neodporúčajú návštevníkom túry predovšetkým v oblasti Tatranskej Javoriny, kde intenzívne dažde zaplavili a poškodili turistické chodníky. Najkritickejšia situácia je v oblasti Javorovej doliny, kde voda strhla časť zeleno značeného turistického chodníka...“
V neposlednom rade boli na svojom zdraví a živote ohrození aj obyvatelia okolitých obcí.
Ako informovalo Prezídium Hasičského a záchranného zboru: „...Hasiči v noci evakuovali takmer 274 osôb. Včera vo večerných hodinách zasahovali v obci Stará Lesná, okres Kežmarok. Studený potok pretekajúci obcou sa v dôsledku zlej poveternostnej situácie vybrežil a začal zaplavovať jednotlivé ulice.“
Tieto zrážky spadli v oblasti bezzásahového režimu, kde nemohla byť lesníkmi spracovaná lykožrútová kalamita a zachránené väčšie komplexy lesa, ktoré by plnili aj vodozádržnú funkciu. Slovenská lesnícka komora už dlhodobo upozorňuje na nebezpečenstvo prírodných katastrof v týchto bezzásahových dolinách, akými sú napríklad povodne, lesné požiare, ohrozenie zdravia a životov ľudí, ktorí sa v takomto teréne pohybujú. Ohrození sú najmä turisti, ktorí prídu spoznávať krásy Tatier, ale aj lesníci, či už spomínaní obyvatelia jednotlivých podtatranských obcí, ktorých museli v noci evakuovať. „Slovenská lesníka komora nechce uverejňovať poplašné správy, ani nestojí o senzáciu. Je však poľutovania hodné, že vinu za situácie spôsobené prírodnými živlami, určité záujmové skupiny ihneď hádžu na lesníkov. Na základe našich odborných skúseností sa však o našej pravde presviedčame priamo v teréne. Veľká voda prichádza z bezzásahových území, pričom k udalostiam máme aj fotodokumentáciu,“ povedal predseda Slovenskej lesníckej komory Milan Dolňan.
V minulom roku minister životného prostredia László Sólymos navštívil lokality pri obci Malužiná v Nízkych Tatrách a Tichú dolinu vo Vysokých Tatrách, aby sa osobne presvedčil o následkoch a príčinách povodní. Podľa ministra Sólymosa, les spravovaný podľa ochranárskeho prístupu v Tichej doline povodeň ustál, ale les spravovaný podľa lesníckeho prístupu v Malužinej, ktorý je údajne založený na plánovaných a neraz rozsiahlych výruboch, naopak, povodni nezabránil.
Ako to teda vlastne je s vodozádržnou funkciou ochranárskym bezzásahovým režimom? Je to tak, že mŕtvy les dokáže vodu zadržať? V týchto dňoch sa presviedčame, že to tak nie je.
Lesníci nie sú v zásade proti bezzásahovému režimu, ako tvrdia už dlhú dobu. Práve lesníci stáli pri zrode prírodných rezervácii. Práve vďaka lesníckemu prístupu a trvalo udržateľnému hospodáreniu môžeme mať na Slovensku toľko chránených území. Bez ich práce by chránené územia mohli byť len ťažko vyhlásené. Je však nutné na základe vedeckých poznatkov zvážiť, kde je to možné a kde zase nie. Treba posudzovať každú lokalitu zvlášť a nie zovšeobecňovať poznatky o tej alebo inej lokalite. Každá sa správa inak. „Zanedbaná zákonná starostlivosť o vodné toky spolu s vynúteným rozpadom horských lesných ekosystémov prirodzene vyústila do tohto stavu. Aj v minulosti sme mali povodne, ktorým predchádzali podobné úhrny zrážok, ale nemali také dopady, ako táto povodeň. Vtedy bola ale úcta k zeleným stromom a „fungoval zdravý rozum,“ upozorňuje vedúci ochranného obvodu Javorina Ján Slivinský, ktorý sa nachádzal priamo na mieste udalosti.
Do lesa by sa mala opäť vrátiť odbornosť a zodpovednosť.
Dávid Hančinský,
hovorca Slovenskej lesníckej komory
Povodeň v Tatrách ohrozila životy ľudí, evakuovali 274 osôb. Predpoveď lesníkov sa naplnila...
Zvolen, 19. 7. 2018. V noci zo stredy 18. júla na štvrtok 19. júla v oblasti Vysokých Tatier spadli intenzívne dažďové zrážky, ktoré spôsobili značné škody na majetku. Scenár, na ktorý Slovenská lesnícka komora upozorňovala, sa opäť udial. Voda, ktorú nedokázal odumretý les po daždi zadržať, stiekla do nižších polôh a napáchala škody na majetku, kde brala mosty, chodníky, ale aj cesty. Na zdraví a živote boli ohrození aj obyvatelia okolitých obcí.
Štátne lesy TANAP-u na svojich stránkach uverejnili: “...Štátne lesy TANAP-u ako správca turistických chodníkov na území Tatranského národného parku neodporúčajú návštevníkom túry predovšetkým v oblasti Tatranskej Javoriny, kde intenzívne dažde zaplavili a poškodili turistické chodníky. Najkritickejšia situácia je v oblasti Javorovej doliny, kde voda strhla časť zeleno značeného turistického chodníka...“
V neposlednom rade boli na svojom zdraví a živote ohrození aj obyvatelia okolitých obcí.
Ako informovalo Prezídium Hasičského a záchranného zboru: „...Hasiči v noci evakuovali takmer 274 osôb. Včera vo večerných hodinách zasahovali v obci Stará Lesná, okres Kežmarok. Studený potok pretekajúci obcou sa v dôsledku zlej poveternostnej situácie vybrežil a začal zaplavovať jednotlivé ulice.“
Tieto zrážky spadli v oblasti bezzásahového režimu, kde nemohla byť lesníkmi spracovaná lykožrútová kalamita a zachránené väčšie komplexy lesa, ktoré by plnili aj vodozádržnú funkciu. Slovenská lesnícka komora už dlhodobo upozorňuje na nebezpečenstvo prírodných katastrof v týchto bezzásahových dolinách, akými sú napríklad povodne, lesné požiare, ohrozenie zdravia a životov ľudí, ktorí sa v takomto teréne pohybujú. Ohrození sú najmä turisti, ktorí prídu spoznávať krásy Tatier, ale aj lesníci, či už spomínaní obyvatelia jednotlivých podtatranských obcí, ktorých museli v noci evakuovať. „Slovenská lesníka komora nechce uverejňovať poplašné správy, ani nestojí o senzáciu. Je však poľutovania hodné, že vinu za situácie spôsobené prírodnými živlami, určité záujmové skupiny ihneď hádžu na lesníkov. Na základe našich odborných skúseností sa však o našej pravde presviedčame priamo v teréne. Veľká voda prichádza z bezzásahových území, pričom k udalostiam máme aj fotodokumentáciu,“ povedal predseda Slovenskej lesníckej komory Milan Dolňan.
V minulom roku minister životného prostredia László Sólymos navštívil lokality pri obci Malužiná v Nízkych Tatrách a Tichú dolinu vo Vysokých Tatrách, aby sa osobne presvedčil o následkoch a príčinách povodní. Podľa ministra Sólymosa, les spravovaný podľa ochranárskeho prístupu v Tichej doline povodeň ustál, ale les spravovaný podľa lesníckeho prístupu v Malužinej, ktorý je údajne založený na plánovaných a neraz rozsiahlych výruboch, naopak, povodni nezabránil.
Ako to teda vlastne je s vodozádržnou funkciou ochranárskym bezzásahovým režimom? Je to tak, že mŕtvy les dokáže vodu zadržať? V týchto dňoch sa presviedčame, že to tak nie je.
Lesníci nie sú v zásade proti bezzásahovému režimu, ako tvrdia už dlhú dobu. Práve lesníci stáli pri zrode prírodných rezervácii. Práve vďaka lesníckemu prístupu a trvalo udržateľnému hospodáreniu môžeme mať na Slovensku toľko chránených území. Bez ich práce by chránené územia mohli byť len ťažko vyhlásené. Je však nutné na základe vedeckých poznatkov zvážiť, kde je to možné a kde zase nie. Treba posudzovať každú lokalitu zvlášť a nie zovšeobecňovať poznatky o tej alebo inej lokalite. Každá sa správa inak. „Zanedbaná zákonná starostlivosť o vodné toky spolu s vynúteným rozpadom horských lesných ekosystémov prirodzene vyústila do tohto stavu. Aj v minulosti sme mali povodne, ktorým predchádzali podobné úhrny zrážok, ale nemali také dopady, ako táto povodeň. Vtedy bola ale úcta k zeleným stromom a „fungoval zdravý rozum,“ upozorňuje vedúci ochranného obvodu Javorina Ján Slivinský, ktorý sa nachádzal priamo na mieste udalosti.
Do lesa by sa mala opäť vrátiť odbornosť a zodpovednosť.
Dávid Hančinský,
hovorca Slovenskej lesníckej komory
Tlačová správa z Valného zhromaždenia SLsK 11.4.2019
Ponúknime verejnosti príbeh obnovy lesa
Odkaz histórie slovenského lesníctva v kontexte zhoršujúceho sa stavu lesných porastov, potreba úpravy legislatívy a zmeny komunikačnej stratégie sektora - tieto témy najviac rezonovali počas valného zhromaždenie Slovenskej lesníckej komory, ktoré sa konalo 11. apríla vo Zvolene.
Slávnostné valné zhromaždenie Slovenskej lesníckej komory (SLsK) bolo zároveň pripomenutím si 25 výročia vzniku komory. Okrem profesora Rudolf Kropil, rektora TU vo Zvolene, ktorý sa ujal úvodného slova sa ho zúčastnili zástupcovia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR) a viaceré významné osobnosti lesníckeho sektora a súvisiacich odvetví. Nechýbali predstavitelia organizácii štátnych lesov a združení vlastníkov neštátnych lesov a zástupcovia ďalších záujmových združení.
Lesníkov čoraz viac trápi negatívny vplyv klímy na zdravotný stav lesných porastov a s tým súvisiaca gradácia škôd spôsobených podkôrnym hmyzom. Tie za posledných 25 rokov stúpli o neuveriteľných 600 %. „Poškodenie lesa nevieme zastaviť, ale vieme niečo iné. Niečo, čo dokázal v minulosti nestor lesníctva Jozef Dekrét Matejovie, ktorému sa podarilo obnoviť vyrúbané a poškodené lesy. Dokážeme, opierajúc sa o lesnícku históriu a vedecké poznatky skĺbené s praktickými skúsenosťami, ponúknuť verejnosti náš príbeh, príbeh obnovy lesa. Lesníci dokážu za 50 rokov cielenej práce dostať les tam, kde bezzásahovosť možno za 300 rokov,“ uviedol Jaroslav Regec, generálny tajomník služobného úradu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR). „Vieme to dosiahnuť hospodárením blízkym prírodnému lesu. A ak to vieme, tak to aj robme. Pomôže nám v tom aj legislatívna norma v podobe nového zákona o lesoch, ktorý prešiel prvým čítaním v Národnej rade SR,“ zdôraznil J. Regec. V tejto súvislosti dodal, že lesnícka politika nemôže byť ovplyvňovaná zmenou vlády, zmenou na ministerských postoch ani v rámci lesníckej komory.
Na J. Regeca nadviazal predseda SLsK Milan Doľňan. Podľa neho situáciu v sektore zhoršuje aj nejednotnosť lesníkov. „A aj to, že si nevieme ujasniť filozofiu, že dovolíme trhať lesy rôznym záujmovým skupinám, bez širšej celospoločenskej diskusie. Pokiaľ toto nebude rozdiskutované, pokiaľ nebudú prijate dokumenty, či už to bude stratégia národného lesníckeho programu alebo štátna lesnícka politika, a pokiaľ tieto dokumenty nebudú schválené parlamentom a vládou na dlhé obdobie, nemôže to fungovať. Tieto dokumenty navrhujeme prijať nie na 10 rokov, čo v lese neznamená nič, ale výhľadovo na 40 - 50 rokov. Tak, aby boli záväzné aj nasledujúcim vládam a parlamentom. Len tak sa bude dať zladiť moderné fungovanie lesného hospodárstva, obhospodarovanie lesov so všetkými potrebami spoločnosti dnešných dní,“ dodal predseda SLsK.
Činnosť sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva na MPRV SR od roku 2016 zosumarizoval Peter Kicko, generálny riaditeľ sekcie. Podľa vyhlášky o poskytovaní podpory v lesnom hospodárstve na plnenie mimoprodukčných funkcií lesov bola v roku 2017 vyplatená celková čiastka 2 069 946,28 eur pre 116 príjemcov a v roku 2018 bola vyplatená celková čiastka 2 296 013 eur pre 127 príjemcov. „V roku 2019 predpokladáme vyplatiť čiastku približne 3,0 mil. eur,“ dodal P. Kicko. Ministerstvo plánuje v tomto roku poskytnúť tiež dotáciu podniku LESY SR, š. p. na chov zubra a norika muránskeho. „S ohľadom na súčasnú ekonomickú situáciu v podniku LESY SR, ministerstvo požiadalo Ministerstvo financií SR o odpustenie odvodu vo výške 5,0 mil. eur do štátneho rozpočtu zo zisku štátneho podniku po zdanení. Ministerstvo financií SR prisľúbilo, že zohľadní našu požiadavku pri tvorbe štátneho rozpočtu SR na roku 2020 až 2022,“ dodal P. Kicko.
Súčasťou 25. valného zhromaždenia SLsK bolo aj prednesenie správy o činnosti SLsK a návrh úloh a aktivít na budúce obdobie, správa o hospodárení SLsK a návrh rozpočtu na rok 2019 a správa dozornej rady a prednesenie návrhu na zmeny stanov SLsK. Na záver VZ predseda SLsK M. Doľňan poďakoval členom SLsK za doterajšiu prácu a 12 z nich odovzdal plakety a pamätné listy.
Ponúknime verejnosti príbeh obnovy lesa
Odkaz histórie slovenského lesníctva v kontexte zhoršujúceho sa stavu lesných porastov, potreba úpravy legislatívy a zmeny komunikačnej stratégie sektora - tieto témy najviac rezonovali počas valného zhromaždenie Slovenskej lesníckej komory, ktoré sa konalo 11. apríla vo Zvolene.
Slávnostné valné zhromaždenie Slovenskej lesníckej komory (SLsK) bolo zároveň pripomenutím si 25 výročia vzniku komory. Okrem profesora Rudolf Kropil, rektora TU vo Zvolene, ktorý sa ujal úvodného slova sa ho zúčastnili zástupcovia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR) a viaceré významné osobnosti lesníckeho sektora a súvisiacich odvetví. Nechýbali predstavitelia organizácii štátnych lesov a združení vlastníkov neštátnych lesov a zástupcovia ďalších záujmových združení.
Lesníkov čoraz viac trápi negatívny vplyv klímy na zdravotný stav lesných porastov a s tým súvisiaca gradácia škôd spôsobených podkôrnym hmyzom. Tie za posledných 25 rokov stúpli o neuveriteľných 600 %. „Poškodenie lesa nevieme zastaviť, ale vieme niečo iné. Niečo, čo dokázal v minulosti nestor lesníctva Jozef Dekrét Matejovie, ktorému sa podarilo obnoviť vyrúbané a poškodené lesy. Dokážeme, opierajúc sa o lesnícku históriu a vedecké poznatky skĺbené s praktickými skúsenosťami, ponúknuť verejnosti náš príbeh, príbeh obnovy lesa. Lesníci dokážu za 50 rokov cielenej práce dostať les tam, kde bezzásahovosť možno za 300 rokov,“ uviedol Jaroslav Regec, generálny tajomník služobného úradu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR). „Vieme to dosiahnuť hospodárením blízkym prírodnému lesu. A ak to vieme, tak to aj robme. Pomôže nám v tom aj legislatívna norma v podobe nového zákona o lesoch, ktorý prešiel prvým čítaním v Národnej rade SR,“ zdôraznil J. Regec. V tejto súvislosti dodal, že lesnícka politika nemôže byť ovplyvňovaná zmenou vlády, zmenou na ministerských postoch ani v rámci lesníckej komory.
Na J. Regeca nadviazal predseda SLsK Milan Doľňan. Podľa neho situáciu v sektore zhoršuje aj nejednotnosť lesníkov. „A aj to, že si nevieme ujasniť filozofiu, že dovolíme trhať lesy rôznym záujmovým skupinám, bez širšej celospoločenskej diskusie. Pokiaľ toto nebude rozdiskutované, pokiaľ nebudú prijate dokumenty, či už to bude stratégia národného lesníckeho programu alebo štátna lesnícka politika, a pokiaľ tieto dokumenty nebudú schválené parlamentom a vládou na dlhé obdobie, nemôže to fungovať. Tieto dokumenty navrhujeme prijať nie na 10 rokov, čo v lese neznamená nič, ale výhľadovo na 40 - 50 rokov. Tak, aby boli záväzné aj nasledujúcim vládam a parlamentom. Len tak sa bude dať zladiť moderné fungovanie lesného hospodárstva, obhospodarovanie lesov so všetkými potrebami spoločnosti dnešných dní,“ dodal predseda SLsK.
Činnosť sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva na MPRV SR od roku 2016 zosumarizoval Peter Kicko, generálny riaditeľ sekcie. Podľa vyhlášky o poskytovaní podpory v lesnom hospodárstve na plnenie mimoprodukčných funkcií lesov bola v roku 2017 vyplatená celková čiastka 2 069 946,28 eur pre 116 príjemcov a v roku 2018 bola vyplatená celková čiastka 2 296 013 eur pre 127 príjemcov. „V roku 2019 predpokladáme vyplatiť čiastku približne 3,0 mil. eur,“ dodal P. Kicko. Ministerstvo plánuje v tomto roku poskytnúť tiež dotáciu podniku LESY SR, š. p. na chov zubra a norika muránskeho. „S ohľadom na súčasnú ekonomickú situáciu v podniku LESY SR, ministerstvo požiadalo Ministerstvo financií SR o odpustenie odvodu vo výške 5,0 mil. eur do štátneho rozpočtu zo zisku štátneho podniku po zdanení. Ministerstvo financií SR prisľúbilo, že zohľadní našu požiadavku pri tvorbe štátneho rozpočtu SR na roku 2020 až 2022,“ dodal P. Kicko.
Súčasťou 25. valného zhromaždenia SLsK bolo aj prednesenie správy o činnosti SLsK a návrh úloh a aktivít na budúce obdobie, správa o hospodárení SLsK a návrh rozpočtu na rok 2019 a správa dozornej rady a prednesenie návrhu na zmeny stanov SLsK. Na záver VZ predseda SLsK M. Doľňan poďakoval členom SLsK za doterajšiu prácu a 12 z nich odovzdal plakety a pamätné listy.
Tlačová správa 12 stavovských, profesijných a ostatných organizácií, ktorých sa týka poslanecký návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny, odovzdalo list poslancom Národnej rady Slovenskej republiky z 15. 6. 2021
Slovenská lesnícka komora, Rada združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, Slovenská poľovnícka komora, Zväz spracovateľov dreva Slovenskej republiky, Slovenský zväz rybárov, Slovenský zväz včelárov, Združenie lesných robotníkov, Združenie obcí mikroregiónu Muránska planina, Spoločenstvo obcí mikroregiónu Uličskej doliny, Krajská organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky Banská Bystrica a PEFC Slovensko ale aj Hnutie Pro Silva, odovzdali poslancom Slovenskej republiky list, kde ich žiada aby navrhli stiahnuť novelu zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. celá TS
Slovenská lesnícka komora, Rada združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, Slovenská poľovnícka komora, Zväz spracovateľov dreva Slovenskej republiky, Slovenský zväz rybárov, Slovenský zväz včelárov, Združenie lesných robotníkov, Združenie obcí mikroregiónu Muránska planina, Spoločenstvo obcí mikroregiónu Uličskej doliny, Krajská organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky Banská Bystrica a PEFC Slovensko ale aj Hnutie Pro Silva, odovzdali poslancom Slovenskej republiky list, kde ich žiada aby navrhli stiahnuť novelu zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. celá TS