Slovak forestry chamber
Archív 2019
Valné zhromaždenie OLsK Banská Bystrica 27.3.2019
 |
 |
Dňa 27.3. 2019 prebehlo valné zhromaždenie najpočetnejšej oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica na pôde Technickej univerzity vo Zvolene. Zúčastnení boli oboznámení s činnosťou aj s hospodárením OLsK BB v uplynulom roku a plánom týchto na rok 2019.
foto, text D. Hančinský
Valné zhromaždenie OLsK Bratislava 14.3.2019
Dňa 14. marca 2019 sa na pôde Lesnej správy Lesného hospodárstva Inovec s.r.o. v Selci konalo 25. valné zhromaždenie druhej najpočetnejšej Oblastnej lesníckej komory Bratislava (pokiaľ v roku 2005 mala Oblastná lesnícka komora Bratislava historicky najnižší počet členov 36, v roku 2018 to už bolo 117 fyzických osôb a 2 právnické osoby a k termínu konania valného zhromaždenia to bolo 129 členov, z toho 126 fyzických a 3 právnické osoby).
Osobitné poďakovanie za poskytnutie priestorov a občerstvenia patrí majiteľke spoločnosti RNDr. Eve Modrovej a celému kolektívu zamestnancov Lesného hospodárstva Inovec, s.r.o., ktorí sa podieľali na zorganizovaní tohto valného zhromaždenia.
Zúčastnení boli oboznámení s históriou a činnosťou Lesného hospodárstva Inovec, s.r.o., činnosťou a hospodárením Oblastnej lesníckej komory Bratislava v uplynulom roku a prijali plán činnosti na rok 2019. Z úloh, ktoré boli prijaté na valnom zhromaždení vyberáme ako hlavné: zorganizovať druhý ročník akcie „Žuhračka pre všetkých“, ktorý sa bude konať v objekte a lokalite pri chate Žuhračka v obvode Odštepného závodu Levice 21.05.2019; podať návrh na vytvorenie „Akčného plánu SLsK“, ktorý by konkretizoval úlohy komory; ako aj v mesiaci jún 2019 zabezpečiť odbornú exkurziu na Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik.
Osobitné poďakovanie za poskytnutie priestorov a občerstvenia patrí majiteľke spoločnosti RNDr. Eve Modrovej a celému kolektívu zamestnancov Lesného hospodárstva Inovec, s.r.o., ktorí sa podieľali na zorganizovaní tohto valného zhromaždenia.
Zúčastnení boli oboznámení s históriou a činnosťou Lesného hospodárstva Inovec, s.r.o., činnosťou a hospodárením Oblastnej lesníckej komory Bratislava v uplynulom roku a prijali plán činnosti na rok 2019. Z úloh, ktoré boli prijaté na valnom zhromaždení vyberáme ako hlavné: zorganizovať druhý ročník akcie „Žuhračka pre všetkých“, ktorý sa bude konať v objekte a lokalite pri chate Žuhračka v obvode Odštepného závodu Levice 21.05.2019; podať návrh na vytvorenie „Akčného plánu SLsK“, ktorý by konkretizoval úlohy komory; ako aj v mesiaci jún 2019 zabezpečiť odbornú exkurziu na Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik.
 |
 |
 |
UZNESENIE zo zasadnutie signatárov Memoranda o spolupráci - Vyšná Boca 5.3.2019
Po 14 mesiacoch sa vo Vyšnej Boci opäť stretli signatári Memoranda o spolupráci obhospodarovateľov lesov, vlastníkov lesov, združení fyzických a právnických osôb v lesnom hospodárstve, vedeckých, výskumných a vzdelávacích lesníckych inštitúcií na Slovensku.
Na zasadnutí bolo prijate UZNESENIE.
Na zasadnutí bolo prijate UZNESENIE.
Transparentný účet SLsK na financovanie mediálnej podpory signatárov:
IBAN: SK46 0200 0000 0029 9092 0496
IBAN: SK46 0200 0000 0029 9092 0496
Slávnostné XXV. Valné zhromaždenie SLsK, Zvolen 11.4.2019
 |
 |
 |
 |
foto Boris Pekarovič
videozáznam z Valného zhromaždenia
videozáznam z Valného zhromaždenia
Fotografie dostupné aj na Facebooku SLsK a Les a Letokruhy:
Oblastná lesnícka komora Bratislava zabezpečila pre svojich členov v dňoch 20.-22.06.2019, odbornú exkurziu na Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, š. p., a do NPR Stužica v Karpatských bukových pralesoch. Podpredsedníčka oblastnej lesníckej komory Janka Staňová koordinovala práce na programe a logistickom zabezpečení akcie. Vedúcim autobusu bol zamestnanec OZ Trenčín, Lesná správa Dubodiel, Rudolf Svrček a vedúcou exkurzie bola Zuzka Roháčová, technička na Lesnej správe Želiezovce, OZ Levice, ktorá komunikovala a spresňovala program s LPM Ulič a ŠOP SR Poloniny, Správa NP Stakčín.
Vo štvrtok 20. júna 2019 sme v skorých ranných hodinách opustili svoje domovy a v rámci dovolenky cestovali na najvýchodnejší cíp Slovenskej republiky, na Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, š. p. Privítal nás riaditeľ podniku Ing. Peter Šiška, ktorý nás po krátkom občerstvení spolu s ďalšími zamestnancami oboznámil s históriou a hospodárením podniku (vznik podniku v r. 1947, výmera obhospodarovaných lesných pozemkov 24.759 ha, z toho je 20.260 ha vo vlastníctve štátu, 2.400 ha poľnohospodárskej pôdy - 600 ha obrábanej na produkciu poľnohospodárskych plodín, zvyšok na produkciu pre kŕmenie hovädzieho dobytka) a aby im nebolo čo závidieť, tak takmer celá výmera obhospodarovaného územia podniku sa nachádza na území Národného parku Poloniny, ročná ťažba cca 95 tis m3, ročné náklady na pestovnú činnosť predstavujú cca 200 tis. €, chov 720 ks hovädzieho dobytka, z toho 480 ks je dojníc, ktoré produkujú mlieko najvyššej kvality (žiaľ na Slovensku nedocenené finančne), obhospodarajú poľovný revír v réžii na výmere 8.814 ha.
Po krátkom oddychu a ubytovaní, sme sa vyviezli na Lúku na Medovej babe (v časoch medzi dvoma svetovými vojnami, tu žila jedna rodina, ktorá sa živila produkciou medovicového medu). Túto produkciu sa pokúšajú obnoviť aj v súčasnosti, nakoľko tento med je vysokej kvality a predáva sa za vyššie ceny. Odtiaľto sme sa prešli po lesných porastoch s bohatým prirodzeným zmladením jedle a buka, ktoré nebolo vôbec poškodené vysokou zverou. Podľa domácich hospodárov je to vplyvom správneho manažmentu poľovníctva (dodržiavanie kmeňových stavov a plánovaného odstrelu v príslušnom roku) a taktiež im pomáhajú v selekcii vysokej zvery početné stavy vlkov a medveďov, v zime je to vysoká prikrývka snehu, čo spôsobí, že zver sa sústreďuje do nižších polôh.
Popri vodnej nádrži sme sa presunuli na chatu Grófske chyžky, kde sa o nás tradične vychodniarskym spôsobom postarali kolegovia z LPM Ulič. Prebrali sme odborné, aj menej odborné témy a nebyť končiaceho limitu na karte vodiča, tak nás tam nájde v družnej debate ešte aj neskorý večer.
Po večeri na ubytovni sme si v rámci prechádzky urobili prehliadku Uliča s domácim kolegom, ktorý nám poukazoval požiarnu nádrž, ktorá zároveň slúži ako umelý rybník, novo vybudovanú oddychovú zónu s interaktívnymi tabuľami pre návštevníkov, makety drevených kostolíkov z okolia, ktoré vyrobil domáci majster - umelec a sú voľne vystavené v parku.
A čo sme im od prvej chvíle ako sme vystúpili z autobusu závideli okrem krásneho prostredia bolo to, že nás vôbec neotravovali komáre.
V piatok 21. júna, po bohatých raňajkách sme sa vydali autobusom k informačnej kancelárii Poloniny - správa NP, kde nás čakal riaditeľ Ing. Mário Perinaj. Po krátkom predstavení a informáciách o NPR Stužica (výmera 761 ha v k. ú. Nová Sedlica, ktorá je ojedinelá aj v medzinárodnom meradle, od júla 2007 je zapísaná do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO), sme sa vydali na pešiu exkurziu až na Kremenec (hraničný kameň troch štátov - Slovensko, Poľsko, Ukrajina). Videli sme pekné lesné porasty bukových a jedľovo-bukových lesov. Z lesníckeho pohľadu ide o lesné porasty, ktoré boli cca pred 80 rokmi vyťažené, klčované a úzkokoľajnou železničkou odvezené na ďalšie spracovanie, následne ľudským pričinením znovu zalesnené. Toto priznal aj riaditeľ NP Poloniny a sám dodal, že vzhľadom na komisárov z UNESCO a Európskej komisie, ktorí chodia na kontroly a vyhlasujú takéto územia, ide o jedinečné miesto, aké oni už v ich krajinách nemajú, a aj preto považujú a vyhlasujú aj takéto lesy za lesy pralesovitého charakteru.
Naša pešia exkurzia merala 13,77 km, trvala 7 hodín a zdolali sme výškové prevýšenie cca 700 m. Cestou späť do Novej Sedlice nás ovlažil dážď (až sa to vôbec dalo nazvať ovlažením, lebo však sme premokli do poslednej nitky) a napokon nezabudnuteľným zážitkom bol pre nás aj „nekonečne“ strmý úsek cesty po daždi s flyšovým podkladom, ktorá zároveň slúži ako aktívna približovacia linka (to sme už mali blato až za ušami).
Poslednou prekážkou na ceste k autobusu bol pre nás už len brod cez potok (tí menej pozorní ho aj naozaj prebrodili), ale našli sa medzi nami aj pozornejší lesní turisti, ktorí v blízkosti brodu objavili železný mostík, ktorý bol maskovaný bohatou flórou tunajšej prírody. Autobus nás našťastie čakal pod kopcom na dohodnutom odvoznom mieste.
Šoféra autobusu pochopiteľne veľmi nepotešilo v akom stave sme prišli do autobusu, ale prijal to profesionálne.
V ubytovni nás už čakala chutná večera, po ktorej sme sa ešte prešli po pamätihodnostiach Uliča, ktoré sme deň predtým vynechali.
V sobotu 22. júna sme po odubytovaní navštívili drevený chrám a kaplnku v Uličskom Krivom (Národná kultúrna pamiatka - drevený kostolík Sv. Archaniela Michala z roku 1718,
s barokovými detailmi a nečlenenou konfiguráciou strechy. Trojpriestorová stavba
s presbytériom, loďou a podvežím zrubovej konštrukcie. Hlavný oltár a etážový ikonostas
z polovice 18. storočia sú riešené v tradícii východoeurópskeho baroka so slohovými prvkami rokoka). Odborný výklad nám podal miestny kostolník p. Kelemec.
Cestou domov sme sa zastavili na Vodnej nádrži Starina, ktorá je najväčšou vodnou nádržou na pitnú vodu na Slovensku a zároveň je najväčším zdrojom pitnej vody v strednej Európe (zatopená plocha zaberá 311,4 ha, plocha povodia 125,81 km2, objem 59,8 mil. m3, max povolený odber pitnej vody 1.400 l/s), počas stavby bolo vysťahovaných 7 rusinských obcí. Keďže Slovenský vodohospodársky podnik, odštepný závod Košice, poskytuje prehliadky vodných nádrží iba počas pracovných dní, hrádzu sme si mohli obhliadnuť iba z brehov, do jej útrob sme sa nedostali.
Po tejto zastávke sme sa vydali na cestu domov cez celé Slovensko, plní pozitívnych dojmov z prekrásnej krajiny, dobrých ľudí a s ubolenými nohami po náročnej túre na Kremenec. Ale o tom je aktívny pobyt v prírode spojený s poznávaním nepoznaného. Záverom sa chceme poďakovať vedeniu Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič, š. p., ako aj Slovenskej lesníckej komore, za ich podporu nášho podujatia. Aj takýmito aktivitami chceme získavať nové poznatky a propagovať činnosť našej stavovskej organizácie.
Jozef Habara, vedúci LS Gabčíkovo, OZ Levice
Vo štvrtok 20. júna 2019 sme v skorých ranných hodinách opustili svoje domovy a v rámci dovolenky cestovali na najvýchodnejší cíp Slovenskej republiky, na Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, š. p. Privítal nás riaditeľ podniku Ing. Peter Šiška, ktorý nás po krátkom občerstvení spolu s ďalšími zamestnancami oboznámil s históriou a hospodárením podniku (vznik podniku v r. 1947, výmera obhospodarovaných lesných pozemkov 24.759 ha, z toho je 20.260 ha vo vlastníctve štátu, 2.400 ha poľnohospodárskej pôdy - 600 ha obrábanej na produkciu poľnohospodárskych plodín, zvyšok na produkciu pre kŕmenie hovädzieho dobytka) a aby im nebolo čo závidieť, tak takmer celá výmera obhospodarovaného územia podniku sa nachádza na území Národného parku Poloniny, ročná ťažba cca 95 tis m3, ročné náklady na pestovnú činnosť predstavujú cca 200 tis. €, chov 720 ks hovädzieho dobytka, z toho 480 ks je dojníc, ktoré produkujú mlieko najvyššej kvality (žiaľ na Slovensku nedocenené finančne), obhospodarajú poľovný revír v réžii na výmere 8.814 ha.
Po krátkom oddychu a ubytovaní, sme sa vyviezli na Lúku na Medovej babe (v časoch medzi dvoma svetovými vojnami, tu žila jedna rodina, ktorá sa živila produkciou medovicového medu). Túto produkciu sa pokúšajú obnoviť aj v súčasnosti, nakoľko tento med je vysokej kvality a predáva sa za vyššie ceny. Odtiaľto sme sa prešli po lesných porastoch s bohatým prirodzeným zmladením jedle a buka, ktoré nebolo vôbec poškodené vysokou zverou. Podľa domácich hospodárov je to vplyvom správneho manažmentu poľovníctva (dodržiavanie kmeňových stavov a plánovaného odstrelu v príslušnom roku) a taktiež im pomáhajú v selekcii vysokej zvery početné stavy vlkov a medveďov, v zime je to vysoká prikrývka snehu, čo spôsobí, že zver sa sústreďuje do nižších polôh.
Popri vodnej nádrži sme sa presunuli na chatu Grófske chyžky, kde sa o nás tradične vychodniarskym spôsobom postarali kolegovia z LPM Ulič. Prebrali sme odborné, aj menej odborné témy a nebyť končiaceho limitu na karte vodiča, tak nás tam nájde v družnej debate ešte aj neskorý večer.
Po večeri na ubytovni sme si v rámci prechádzky urobili prehliadku Uliča s domácim kolegom, ktorý nám poukazoval požiarnu nádrž, ktorá zároveň slúži ako umelý rybník, novo vybudovanú oddychovú zónu s interaktívnymi tabuľami pre návštevníkov, makety drevených kostolíkov z okolia, ktoré vyrobil domáci majster - umelec a sú voľne vystavené v parku.
A čo sme im od prvej chvíle ako sme vystúpili z autobusu závideli okrem krásneho prostredia bolo to, že nás vôbec neotravovali komáre.
V piatok 21. júna, po bohatých raňajkách sme sa vydali autobusom k informačnej kancelárii Poloniny - správa NP, kde nás čakal riaditeľ Ing. Mário Perinaj. Po krátkom predstavení a informáciách o NPR Stužica (výmera 761 ha v k. ú. Nová Sedlica, ktorá je ojedinelá aj v medzinárodnom meradle, od júla 2007 je zapísaná do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO), sme sa vydali na pešiu exkurziu až na Kremenec (hraničný kameň troch štátov - Slovensko, Poľsko, Ukrajina). Videli sme pekné lesné porasty bukových a jedľovo-bukových lesov. Z lesníckeho pohľadu ide o lesné porasty, ktoré boli cca pred 80 rokmi vyťažené, klčované a úzkokoľajnou železničkou odvezené na ďalšie spracovanie, následne ľudským pričinením znovu zalesnené. Toto priznal aj riaditeľ NP Poloniny a sám dodal, že vzhľadom na komisárov z UNESCO a Európskej komisie, ktorí chodia na kontroly a vyhlasujú takéto územia, ide o jedinečné miesto, aké oni už v ich krajinách nemajú, a aj preto považujú a vyhlasujú aj takéto lesy za lesy pralesovitého charakteru.
Naša pešia exkurzia merala 13,77 km, trvala 7 hodín a zdolali sme výškové prevýšenie cca 700 m. Cestou späť do Novej Sedlice nás ovlažil dážď (až sa to vôbec dalo nazvať ovlažením, lebo však sme premokli do poslednej nitky) a napokon nezabudnuteľným zážitkom bol pre nás aj „nekonečne“ strmý úsek cesty po daždi s flyšovým podkladom, ktorá zároveň slúži ako aktívna približovacia linka (to sme už mali blato až za ušami).
Poslednou prekážkou na ceste k autobusu bol pre nás už len brod cez potok (tí menej pozorní ho aj naozaj prebrodili), ale našli sa medzi nami aj pozornejší lesní turisti, ktorí v blízkosti brodu objavili železný mostík, ktorý bol maskovaný bohatou flórou tunajšej prírody. Autobus nás našťastie čakal pod kopcom na dohodnutom odvoznom mieste.
Šoféra autobusu pochopiteľne veľmi nepotešilo v akom stave sme prišli do autobusu, ale prijal to profesionálne.
V ubytovni nás už čakala chutná večera, po ktorej sme sa ešte prešli po pamätihodnostiach Uliča, ktoré sme deň predtým vynechali.
V sobotu 22. júna sme po odubytovaní navštívili drevený chrám a kaplnku v Uličskom Krivom (Národná kultúrna pamiatka - drevený kostolík Sv. Archaniela Michala z roku 1718,
s barokovými detailmi a nečlenenou konfiguráciou strechy. Trojpriestorová stavba
s presbytériom, loďou a podvežím zrubovej konštrukcie. Hlavný oltár a etážový ikonostas
z polovice 18. storočia sú riešené v tradícii východoeurópskeho baroka so slohovými prvkami rokoka). Odborný výklad nám podal miestny kostolník p. Kelemec.
Cestou domov sme sa zastavili na Vodnej nádrži Starina, ktorá je najväčšou vodnou nádržou na pitnú vodu na Slovensku a zároveň je najväčším zdrojom pitnej vody v strednej Európe (zatopená plocha zaberá 311,4 ha, plocha povodia 125,81 km2, objem 59,8 mil. m3, max povolený odber pitnej vody 1.400 l/s), počas stavby bolo vysťahovaných 7 rusinských obcí. Keďže Slovenský vodohospodársky podnik, odštepný závod Košice, poskytuje prehliadky vodných nádrží iba počas pracovných dní, hrádzu sme si mohli obhliadnuť iba z brehov, do jej útrob sme sa nedostali.
Po tejto zastávke sme sa vydali na cestu domov cez celé Slovensko, plní pozitívnych dojmov z prekrásnej krajiny, dobrých ľudí a s ubolenými nohami po náročnej túre na Kremenec. Ale o tom je aktívny pobyt v prírode spojený s poznávaním nepoznaného. Záverom sa chceme poďakovať vedeniu Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič, š. p., ako aj Slovenskej lesníckej komore, za ich podporu nášho podujatia. Aj takýmito aktivitami chceme získavať nové poznatky a propagovať činnosť našej stavovskej organizácie.
Jozef Habara, vedúci LS Gabčíkovo, OZ Levice
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Zo západu na východ...